„Už viem, ako mučiť človeka. Až na nich príde rad, tak sa mi tieto nové vedomosti zídu.“ Sedíme v kaviarni na kraji severolibanonského mesta Tripoli, kam sa pred takmer dvoma mesiacmi Abu Omar uchýlil po úteku zo Sýrie. V skutočnosti sa nevolá Abu Omar, ale jeho príbeh je pravdivý.

Už léta čtu na internetu, výběrově samozřejmě, diskusní fóra pod texty, která považuji za důležitá. Jako bych si chtěl opakovaně připomínat, kde žiji, kdo všechno je, nebo může být, můj soused, kolega, spoluobčan. Ti diskutéři jsou, v drtivé většině, narváni záští a závistí.

Na zimné cesty sa dá pripraviť, skontrolovať stav vozidla, vymeniť gumy, stierače, do kufra dať zimné reťaze, škrabky, lopaty aj vrecko piesku. Niektoré veci však s letnými gumami odložiť nejde. Napríklad zlozvyky.

Kde bolo, tam bolo – stačia štyri slová, a už je jasné, že sme v rozprávke. Mohli by sme naznačiť, že aj za siedmimi horami, ale to už by zbytočné. To „kde bolo, tam bolo“ na kontextové ukotvenie bohato stačí, ide totiž o to najpresnejšie časovo-priestorovo-príbehové vymedzenie vôbec. Ak začneme príbeh práve takto, nikto už nás nebude obviňovať z paktovania s realitou, sme v bezpečí fantázie, kde sa môže stať čokoľvek.

Termín „Arabská jar“ je už teraz dosť kontroverzný. Predznamenávajú revolúcie v arabskom svete slávne letné dni, alebo sú návratom k pochmúrnej zime? Jedno je isté: náboženstvo a viera má významný vplyv pri určovaní výsledku tohto vývoja.

Dobrý večer, sme streetworkeri. Máme teplú kávičku, čajík, koláčik. Ste doma? Týmito slovami sa Sergej s Peťom prihovárajú bezdomovcom, ktorí žijú v kanáloch, pod výklenkami na nábreží Dunaja, ale aj v záhradných chatkách nad vinohradmi.

„...hej ide to, super, ten biznis s antickými knihami, robí mi to 4 000 eurášov mesačne, fakt paráda. Konečne môžem cestovať, chodiť si na eurovíkendy so ženou...” vraví mi môj kamoš R. a ráta drobné, aby zaplatil účet presne. Presne na rupiu. Bez tringeltu. O týždeň neskôr, v inej reštaurácii, zaplatil o sto rupií menej a ušiel. Ja som sa vrátila a doplatila som to, aj s tringeltom.

V Poľsku vznikol na naše pomery nezvyklý spor medzi študentmi a profesorom. O čo ide v procese s profesorom Ryszardom Legutkom? A čo tento proces hovorí o dnešnom Poľsku? Píše Bronisław Wildstein.

„Viete, aký je rozdiel medzi českým a americkým dôchodcom? Nijaký, obaja si za to, čo im mesačne zostane, môžu dovoliť cestovať do Prahy.“ Tak tento vtip mi zišiel na um, keď som mal začať písať o tom, ako sa žije našim stredoeurópskym dôchodcom v porovnaní s penzistami v bohatších krajinách. Pokiaľ ide o našu Strednú Európu, tak mi vyšlo, že asi približne rovnako. Teda rovnako „nie bohvieako“, aby som bol presný.

Mohamed Merah nebol podľa priateľov ničím výnimočný, skôr tichý a usmievavý chlapec z jednej z pokojných štvrtí juhofrancúzskeho Toulouse. „Na okolí žili oveľa horší ako on,“ hovorili pre médiá susedia brutálneho zabijaka Meraha.