Ak by sme boli túto istú cestu podnikli pred sto rokmi, neboli by sme prekročili hranice jedného štátu. V roku 2010 sme sa pohybovali v piatich krajinách.

Jedným z najskúsenejších politikov novej vlády je minister zahraničných vecí. Mikuláš Dzurinda pritom nijako špeciálne netúžil byť ministrom tohto rezortu kvôli tomu, že by sa vyžíval v zahraničnej politike.

My sme tu doma. Hrajme fér a s úsmevom za Slovensko. Dve kampane na to isté. Dva pohľady, ktoré vystihujú našu krajinu úplne parádne. Radi sa označujeme za národ holubičí. Radi sa pýšime svojou pohostinnosťou. Radi vravíme o mierumilovnosti. Zároveň zbožňujeme silu. Svätopluk tasí meč. Rež a rúbaj do krve. Plagáty s usmiatou infantilnou nezábudkou, nabádajúce na fér hru a k tomu, „aby sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku cítili príjemne a v budúcnosti sa k nám vrátili spolu so svojimi rodinami a priateľmi“, je skutočne podarená...

Pri niektorých veciach človeku napadne, že je vlastne zázrak, že ešte existujú. Že pretrvali tých dvadsať a viac rokov, čo si ich pamätáte, že sa z doby, keď bol problém mať pevnú telefónnu linku, internet neexistoval a mobily tiež nie, dokázali nerušene preniesť do druhého desaťročia nášho storočia. Že s nimi nič neurobilo ani rozdeľovanie štátov, ani ich pomalé spájanie v Európskej únii, ani Schengen, ani svetová hospodárska kríza a že aj ten pád eura by vydržali. Zázrak, o ktorom vám chcem napísať, sa volá Košičan.

Prišiel k nám prednášať o tom, prečo sú niektoré krajiny bohaté, kým iné chudobné. Amerike predpovedá vysokú infláciu i nezamestnanosť, ale kritizuje aj centralizáciu Európy. A vraví, že každý človek je svojím spôsobom basketbalista. Americký ekonóm Peter Boettke.

Hovorí sa tomu chytať psa za chvost. V politickom jazyku to znamená neriešiť problémy aktívne, ale reagovať na ne, až keď vypuknú, a potom hasiť požiar. Myslím, že to je najväčší problém vládnej koalície.

Galéria19 priniesla výstavu ilustrátora Dušana Nágela. Nie je to jeho prvá výstava, napriek tomu však ide o premiéru svojho druhu.

V Nemecku prebieha rozsiahla diskusia o pohrobkoch východonemeckých komunistov. Po dvadsatich rokoch od pádu Berlínskeho múra sa im zase raz zazdalo, že komunizmus je pekný ideál, len jeho realizácia bola zlá. Je to trvalka z úst tých, čo si podnes nevšimli november 1989.

Referendum o odtrhnutí južného Sudánu v čase uzávierky ešte prebiehalo, no už bolo jasné, že účasť bude dostatočná. Výsledky sa zrejme zverejnia až vo februári, aj tie však možno odhadnúť pomerne spoľahlivo. Rodí sa nový africký štát. A zároveň vzniká veľký precedens.

Alebo inak: prečo biológia diskriminuje mužov aj v časoch mieru? Muži sa vo vyspelom svete dožívajú v priemere asi o šesť až osem rokov menej než ženy. A ako vyplýva zo štatistík, aj keď sa náhodou dožijete 110 rokov a ste žena, máte veľkú šancu o nejaký ten rok prežiť vášho mužského rovesníka.