O tehotenstve sa počas života dozviete mnoho, ale nikde sa nespomína, že sa s ním spájajú ohromné, hollywoodsky výpravné sny. Tehotná žena sníva ako decko v horúčke. Raz sú to slnkom prežiarené idylické pláne, kde sa preháňa dávno mŕtvy chrt s tým súčasným bastardom, čo práve hlasno chrápe pri nohách postele. Vynárajú sa dávni kamaráti. Potom hráte novú divadelnú postavu. Je to Karin, čašníčka. Sústredíte sa. Karin stojí za barom. Zákazník sa pýta: „Slečna, aký je rozdiel medzi týmito päťkorunovými pagáčmi a tými dvojkorunovými?“

Beto bol jedným z tých, ktorí rozdávali údery v auguste 1994. Vo svojej helme, od malty postriekaných nohaviciach a so železnou tyčou v ruke išiel proti demonštrantom počas protestov Maleconazo. Pracoval vtedy na stavbe a cítil sa ako príslušník elity. Na raňajky mal mlieko, izbu, kde spal s kolegami a plat vyšší ako ktorýkoľvek lekár. Mladosť strávil stavaním hotelov, ale pred desaťročím rozpustili jeho brigádu a stal sa nezamestnaný. Nechcelo sa mu vracať do dediny Banes, kde sa narodil, ani jemu, ani mnohým ďalším z jednotky, ktorá ochotne postaví múr alebo si udrie.

Nepoznám krajšie more, ako je poľský Balt. Nekonečné pláže s bielym jemným pieskom, piesočné duny, na ktorých kvitnú kvety, lesíky okolo pobrežia, v ktorých sa to hemží zverou, vrátane diviakov. More tu dokáže byť blankytne modré aj tmavosivé, vlny majú dôstojnú výšku, ale aj tak sa ich človek nemusí ešte báť. A najmä je to nádherne blízko, aspoň pre nás Čechov, pre vás Slovákov o niečo ďalej.

Ráno vstala a vypila malú kávu. Betón v jej dome je ešte stále čerstvý. Magaly, jej dvaja synovia a manžel žijú v dome, ktorý sa ešte stále stavia. Žijú takto už sedem rokov. Steny rastú pomaly, kúsok za kúskom, a rovnako pomaly sa inštalujú rôzne rozvody a vedenia. Každý deň cítia, že koniec toho všetkého je o deň bližšie. Ale každý deň prežívajú aj starosti kvôli tomu, aké materiály zase chýbajú. Dnes im chýba cement a piesok. Dali dokopy peniaze, ktoré ešte majú, a rozhodli sa navštíviť zásobovacie centrum. Zavolali ma, aby som išla s nimi.

Prešiel rok a máme tu zase ramadán. Teda necelý rok, lebo začiatok je vždy trochu posunutý, čo sa každý dozvie prakticky na poslednú chvíľu. Moslimské mesiace majú obyčajne 28 dní, ale všetko to závisí od pozorovania mesiaca. Pred skončením mesiaca Šaban zasadne tu v Islamabáde na streche najvyššej budovy akási komisia, pozostávajúca z niekoľkých najváženejších imámov a bdie nad správnym uplatňovaním moslimských zvykov a zákonitostí. Tí pozorujú Mesiac v noci a hlavný imám ráno oznámi, či bolo vidieť, že sa Mesiac zmenil, alebo nie, a teda či nasledujúci deň je prvým dňom nasledujúceho mesiaca (v tomto prípade ramadánu) alebo treba ešte čakať.

V tejto časti seriálu o arómach z potravinárskeho hľadiska sa pozrieme do „kuchyne“ flavoristu. Tam, kde sa pracuje s chemikáliami, kvôli ktorým nám chutí jesť.

Krátko po Vianociach 2012 som bol na výstave v Musée de la Poste v Paríži, ktorá sa nazývala Aude-là du Street Art (Za streetartom). Človek nemusel byť sociológ, aby si všimol rozdiely medzi tými, ktorí na nej boli, a ľuďmi, ktorí v tom istom období navštívili iné parížske výstavy, napríklad Canaletto et Guardi v Musée Jacquemart-André.

Amerika má rada príbehy. Aj tie športové. O ďalší z nich sa postarali basketbalisti Miami Heat a San Antonia Spurs vo finále 67. ročníka NBA. Akoby podľa holywoodskeho scenára ponúkli fanúšikom tohto krásneho športu po celom svete finálový príbeh s prekvapujúci začiatkom, dramatickým zauzlením a takmer šokujúcim záverom. Ale poďme pekne po poriadku.

Bol som kúsok za Kladskom, starobylou metropolou Kladského vojvodstva, jediného miesta, kde žili po tisíc rokov Česi a ktoré zostalo za hranicami Československa, a to tak po roku 1918, ako aj 1945, keď sa z nemeckého Kladska stalo Kladsko poľské. Hovoril som si práve, že by nebolo na zahodenie sa tam aspoň na pár minút zastaviť, ale nakoniec som zostal na okruhu okolo mesta a pokračoval ďalej do Vroclavu.

Najskôr niekoľko spresnení o demonštráciách za „tradičnú rodinu", ktoré sa uskutočnili v Paríži proti dnes už schválenému zákonu „manželstva pre všetkých". Na Slovensku sa objavili články o údajnom neinformovaní čitateľov o takých zásadných udalostiach. Ich autori sú zrejme presvedčení, že je to výsledok nejakého homoliberálneho sprisahania médií. Pretože homosexuáli majú, podobne ako židia v minulosti, zvrátené správanie, sú bez zábran, z čoho vyplýva ich moc a vplyv. Napríklad 26. mája malo byť v uliciach milión ľudí. V skutočnosti ich počet odhadla aj pravicová tlač, naklonená odporcom zákona, na 260 000, zatiaľ čo polícia hovorila o 160 000.