Pred niekoľkými rokmi ma moje obchodné cesty zaviali do Salt Lake City, hlavného mesta amerického štátu Utah. Potreboval som tam kúpiť internetovú doménu, ktorej vlastníkom bol chiropraktik Matthew Roller. Pred odchodom ma niektorí moji kamaráti z Arizony varovali, že v Utahu je veľa mormónov. Mormóni sú čudní, veľmi čudní, bolo ich typické vyjadrenie. A mňa premkli isté obavy.

Nula bodov, iba jedna správa. Túto stručnú SMS mi poslal v piatok večer v čase našej uzávierky jazykovedec Ľubor Králik, keď som ho poprosil, aby zistil, čo o tom uvádzajú kosovské zdroje. Ľubor ma ako tlmočník sprevádzal na väčšine z takmer päťdesiatich ciest do Kosova od vojny na jar 1999 až po súčasnosť. V piatok večer sa pritom na všetkých slovenských spravodajských stránkach objavila topspráva, že Bakiho Sadikiho vypátral Interpol v Kosove, pričom tamojší súd rozhodol o jeho vzatí do vydávacej väzby na štyridsať dní.

Žijeme v situácii, ktorú označil nemecký historik Richard Koselleck ako sedlový čas (Sattelzeit). Horským sedlom prechádzame z jednej doby do druhej. Ľudia tušia, že sa ocitli na prahu veľkej zmeny, ale nedovidia do nej ani ju nevedia pomenovať. Postmoderna ako slogan posledných desaťročí nevyznačuje prichádzajúci čas, ale melanchóliu toho odchádzajúceho. Dlhý prechod sa začal v roku 1989. Nemecký filozof Jürgen Habermas si vtedy myslel, že ide o dobiehajúcu revolúciu, v ktorej si postkomunistické krajiny osvoja výdobytky povojnovej euroatlantickej civilizácie. Ukázalo sa však, že celý proces je omnoho hlbší, zradnejší a nezasahuje len nové demokracie, ale aj Európu a celý svet.

Už druhý mesiac zažívam zázračný stroj času: na tribúne mám opakovane pocit spred tridsiatich rokov, keď som bol na céčku očarený atmosférou tribún a súčasne tvorivosťou Petra Šťastného.

Pro vypálení sedmi plastových kuliček z airsoftové pistole na prezidenta Václava Klase v Chrastavě se okamžitě ujalo označení „atentát“, ačkoliv ve skutečnosti bizarní čin Pavla Vondrouše, pokud jde o Klause, není o nic víc atentátem, než byl údajně ten sarajevský v roce 1997.

Keď sa dnes povie Higgsov bozón, mnohým ľuďom hneď napadne CERN. Niektorým napadne aj veľký urýchľovač LHC, ale len málokto si spomenie na detektory ATLAS a CMS. A to je trochu nespravodlivé. Veď predsa ten objav urobili v CERN-e na LHC práve ATLAS a CMS.

Od útoku na Dvojičky sa každý rok v septembri snažím prísť na miesto činu a chvíľu tam pomlčať. Je to môj súkromný spôsob účasti, ale aj cesta, ako nezabudnúť na výzvu, ktorej čelí sloboda.

Čím viac o tom čítam a počúvam, tým menej ma to baví a tým väčšmi pochybujem o zmysle písania na túto tému. Ani po dvadsiatich rokoch sa ľudia okolo Vladimíra Mečiara a Václava Klausa nedohodli, čo sa to vlastne na tých ich slávnych stretnutiach stalo. A kto vlastne rozdelenie federácie chcel a prečo k nemu napokon došlo.

Mestá sú hnacím motorom inovácií. Už v časoch vodovodu v Babylone platilo, že od vyspelosti technológií, ktoré mesto vygeneruje, závisí aj kvalita života jeho obyvateľov.

Najväčší hudobný festival v strednej Európe má za sebou prvých dvadsať ročníkov. Aj aktuálny Sziget ukázal, v čom je tento festival na ostrove výborný a v čom trochu zvláštny.