Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. „Ocko?“ predniesol náš skoro šesťročný syn tónom, pri ktorom nám naskakujú zimomriavky, lebo je jasné, že sa ním vyslovujú len tie najzávažnejšie otázky. „Čo je to sex?“ Škodoradostne si vravím, ešteže neoslovil mňa.

V Praze byl vysvěcen Jan Kofroň na římsko-katolického kněze. Bude to v České republice první katolický kněz, který bude mít na ruce snubní prsten.

Je celkom príjemné, keď sa aj v STV nájde program, ktorý možno bez zaváhania označiť za verejnoprávny. Napríklad dokument o modernej architektúre.

Máte aj vy na poličke vedľa postele zopár prečítaných kníh, po ktorých siahnete vždy vtedy, keď vám okolitý svet, život či čítanie konkrétneho dňa zanechá nepríjemnú pachuť na jazyku a cítite potrebu rýchlo sa jej zbaviť? Medzi moje stálice patria aj knihy Konrada Lorenza. Hovoria o mieste človeka v prírode. A aj o iných veciach.

„Jen koukej obětovat kus prázdnin na brigádu a vydělej si nějaké peníze. Uvidíš, budou se ti hodit a taky aspoň poznáš jejich cenu“. Ano, už i takovéhle fotrovské věty jsem svým dětem řekl. Dívaly se na mě při mém proslovu většinou s pohledem, říkajícím tlumočeno slušně: No jen se vypovídej, mudrci!

Všetky ekonomické sny a ilúzie roku 1968 vystihuje osoba Otu Šika, reformátora nereformovateľného.

V Praze na Hradě úřaduje český prezident. Momentálně se, bohužel, už druhé funkční období jmenuje Václav Klaus. Patřím pár let k české menšině, která ho nepovažuje za svého prezidenta. Je mi směšné, jak je sebestředný, jak ze sebe dělá vůdčí typ, přestože je pro mě skutečným prototypem antichlapství.

Keď som prvýkrát prišla do styku so smrťou, mala som veľký šok. Bolo to pred dvoma rokmi v indickom meste Váránasí. Všetkci hinduisti túžia umrieť v tomto meste. Tí, ktorí na to majú peniaze, sem prídu, ubytujú sa v jednom z palácov pri rieke a čakajú na osudný deň.

Prenosy zo zápasov vo volejbale, basketbale či hádzanej. Programy zamerané na zdravý životný štýl. Juniorské prenosy. Premier League, NHL alebo F1. Aj to čoskoro prinesie Trojka STV.

Na začiatku ponúkam jeden autentický žiacky výrok, ktorý je taký prostoduchý, až je geniálny. Učiteľ sa na hudobnej výchove pýta: Prečo dnes vzniká tak málo ľudových piesní?