Dekan Lekárskej fakulty Peter Labaš v znaleckom posudku v trestnej veci obvinenej Hedvigy Malinovej uviedol mená 12 odborníkov, ktorí s ním mali na odbornom posudku spolupracovať. Niektorí sa od toho už dištancovali. Jediná psychiatrička, ktorá mala byť podľa posudku v Labašovom tíme, sprístupnila aj dva listy, ktoré dokazujú, že s posudkom nemá nič spoločné.

Rektora UK Františka Gahéra sme sa opýtali, či sa vedenie UK mieni vyjadriť k posudku profesora Petra Labaša v kauze Hedvigy Malinovej, ktorý bol napísaný v mene Lekárskej fakulty UK. Uverejňujeme plné znenie rektorovej odpovede.

Koncom roka vám máme do Bratislavy poslať nového veľvyslanca (nemáte za čo, nech sa vám páči). Lívia Klausová by mala skončiť pre vek a mal by ju vystriedať dlhoročný kariérny diplomat Rudolf Jindrák. Je to pre nás zlá správa a pre vás dobrá.

Necelý rok pred parlamentnými voľbami začína spoločná štúdia OECD a Inštitútu finančnej politiky debatu o tom, ako zmeniť slovenské dane. Podľa predstáv expertov by sme oproti dnešku platili menej na priamych daniach, no priplatili by sme si za naše domy a byty.

Asi takto mi zastonalo srdce pri pohľade na večerné správy na talianskej RAI Uno a na zdivočené hordy na mol opitých tupcov, vraj futbalových fanúšikov.

Dvadsiate piate výročie novembra ’89 je výročím najpodstatnejšej udalosti našich novodobých dejín. Bolo to fajn, malo to zmysel a dostali sme šancu nahliadnuť až na dno svojich možností, limitov, predností i slabostí. Každý sám za seba a súčasne všetci dohromady. Nebol to za tých dvadsaťpäť rokov vždy príjemný pohľad. Mnohí sa pritom oddali viere, že to nie ja, ale „oni“ za to môžu.

Náš otec bol najprv Rudinko a svojmu otcovi hovoril fotrík. Keď sa oženil a mal deti, stal sa z neho tato a deduško. Ako sám vravel, mal v živote šťastie. Za slovenského štátu sa dostal ako mladý chalan za lepenie komunistických plagátov na dva roky do basy, ale to ho zachránilo pred koncentrákom. Keď ho v štyridsiatom štvrtom strčili po prepustení do Serede, utiekol do Povstania a prežil. Mal šťastie na mamu, ktorá ho riadila pevnou rukou v praktických veciach života.

Do čerta s tým, myslím si, že v Poľsku neexistuje diskusia. Nehovorím o tom, že nie je možné vymienať si názory, to áno, ale diskutovať tak, aby si dvaja oponenti boli schopní a chceli si rozumieť, to neexistuje. Ach prepáčte, stále ešte možno po sebe kričať nadávky a urážky. Má to jednu príčinu: každý politický rozdiel sa okamžite mení na morálny rozpor, jazyk politiky sa mení na jazyk morálky a iné hodnotenie reality sa stáva eticky neoprávneným. Možno je to súčasť nášho romantizujúceho dedičstva, ktoré nám káže vidieť politiku ako počiatok moci metafyzického dobra a zla.

Pred časom obehla svet fotografia skupiny žien v hidžábe (tradičná islamská pokrývka vlasov, uší, šije, krku, ramien a poprsia), ako v tieni newyorských mrakodrapov demonštrujú s transparentom „Do pekla s demokraciou!“. Užívali si jedno zo základných práv západnej demokracie – slobodu slova. Siahnuť na ňu by malo byť v našom civilizačnom kontexte tabu. Keby sme však žili napríklad na území Islamského štátu, slobodným rozprávaním a písaním by sme riskovali život, v Rusku basu.

Polícia preverovala zmanipulovaný tender za vyše dva milióny eur, v ktorom sa mal angažovať aj bývalý predseda SNS. Napriek vážnym pochybeniam, na ktoré upozornil európsky protikorupčný úrad OLAF, však slovenskí vyšetrovatelia trestné stíhanie prerušili.