V predchádzajúcom texte sa spomínajú konkrétni ľudia na ilustráciu všeobecnej situácie. Tí ľudia sú však ľahko rozpoznateľní, a preto sme sa rozhodli dať jednému z nich možnosť reagovať na uvedené informácie.

Jazznica. Jedinečný festival, ktorý od roku 2007 už štvrtýkrát počas troch júlových dní zaplnil Banskú Štiavnicu milovníkmi džezu z celého Slovenska. Treba podotknúť, že k neopakovateľnej atmosfére, ktorá v uliciach mesta pripomína južanskú fiestu, výrazne prispieva genius loci historického centra.

Český príklad, grécky smer, Shootyho bilbordy, antificovské nasadenie známych osobností. Kampaň graduje, nie však zásluhou nepochopiteľne miernych opozičných lídrov. Ako na to idú malé a nové strany, teda OKS, HZDS, Most-Híd a SaS?

Pri príprave rozpočtu na rok 2009 vymaľovalo ministerstvo financií budúcnosť naružovo. Tá farba nebola dobre zvolená.

Za Dzurindovej vlády vydal Inštitút pre verejné otázky jeho obrazovú správu o Slovensku, ktorú rezort diplomacie označil za negatívny obraz krajiny. Nedávno s ďalšími šiestimi autormi nafotografoval a zostavil knihu o volebných kampaniach v rokoch 1998 až 2006 Vyvolaní vyvolení. Dokumentarista Jozef Ondzik (45).

Rakety padajú do mora vedľa rozprávkovo krásneho ostrova Kwajalen, zatiaľ čo preplnený Ebeye ledva dýcha. Ale nechcem nazvať ich situáciu beznádejnou, pretože verím, že nájdu kľúč, ako pretvoriť smetisko Tichého oceána na šperk Tichomoria.

Prvý slovenský pochod homosexuálov má zaujímavých podporovateľov. Okrem bulvárneho časopisu sú nimi vlády Spojených štátov, Holandska, Írska či Švédska. Čo ich k tomu vedie?

Prečo sa z rómskeho problému zatiaľ na Slovensku nestala živá politická téma? Dôvody sú tri: 1. Naši politici nemajú fantáziu. 2. Na to, aby sa desaťtisíce našich Rómov, ktorí žijú na úrovni obyvateľov "tretieho sveta", vymanili z biedy, je potrebné dlhotrvajúce úsilie a množstvo malých, neviditeľných krokov. Nič pre politikov zajatých v štvorročných cykloch.

Milý Emil, Teraz sa podrž, lebo padneš na zadok, keď Ti prezradím, čo sa stalo. Už dávnejšie sa okolo mňa začala obšmietať nejaká Pikulíková z bloku C. Občas som ju vídal na obede, občas som ju stretol v parku, sedela na lavičke a keď som išiel okolo, nehovorila nič, len sa milo usmievala, vyzeralo to, ako keby sme sa už niekedy boli stretli a že ja sa akože nepamätám a ona že mi to nechce pripomínať, ale čaká, že si spomeniem.