Spomenúť si s

Šesťdesiate roky na území bývalého Československa sa všeobecne považujú za dobu odmäku. Toto obdobie však bolo len neočakávanou prestávkou medzi končiacim sa stalinizmom a

Veľmi zjednodušujúco: šesťdesiate roky boli dobrým desaťročím preto, lebo to predchádzajúce – päťdesiate roky – bolo politicky, spoločenský, kultúrne a

Dokument o nezmyselnej hranici, ktorá rozdelila dedinu Slemence aj ľudské osudy na dlhé desaťročia. Keď sa v novembri 1944 sovietske vojská dostali na Podkarpatskú Rus, najvýchodnejšiu časť vtedajšieho Československa, v Užhorode na zjazde komunistov bolo odhlasované pripojenie tejto oblasti k Sovietskemu zväzu. Sovietska armáda vzápätí toto územie anektovala. 29.júna 1945 bola formálne uzavretá sovietsko-československá dohoda, ktorou sa tento stav potvrdil.<br> Moskva sa zaviazala rešpektovať vnútorné poriadky Československa, avšak sovietski vojaci sa na slovenskom území správali násilne ako na území dobytom.<br> Tento politický akt znamenal pohromu pre obyvateľov dediny Slemence, ktorá bola v noci 30.8.1946 rozdelená Červenou armádou na dve časti. Jedna časť, Veľké Slemence zostala na Slovensku /vtedajšie Československo/ , druhá dostala názov Malé Slemence a pripadla Ukrajine /vtedajší Sovietsky zväz/.<br> Ostnatý drôt, bezohľadne natiahnutý medzi domy, rozdelil nielen cintorín, majetky, ale aj najbližšie rodiny na desiatky rokov, niekedy dokonca navždy. Vyskytli sa prípady, keď rodičia zostali na jednej strane a deti na druhej...

Film o hľadaní domova a dlhej ceste za šťastím. Rodina Krnáčovcov sa po druhej svetovej vojne presťahovala zo stredného Slovenska na Podkarpatskú Rus. Po spornom pričlenení tohto územia k ZSSR sa ocitli v pasci, z ktorej nemohli uniknúť. V rámci Chruščovovho dekrétu boli násilne presídlení do dediny Balgarka v kazašskej stepi, kde prežili vyše štyridsať rokov.<br> Po rozpade Sovietskeho Zväzu sa rozhodli vrátiť späť do Európy. Na jeseň v roku 2000 opustí rodina Dimitrija Kiossyiu dom v kazašskej stepi a zamieri do krajiny svojich predkov, na Slovensko. Poznajú ho len z rozprávania svojich rodičov…<br> Nový začiatok však prinesie viac sklamania ako radosti. Dovtedy pevné vzťahy vo vnútri rodiny sa začínajú narúšať. Najmä starší členovia rodiny majú pocit vykorenenia a čoraz častejšie spomínajú na život v Kazachstane. Jedného dňa sa hlava rodiny, Dimitrij, rozhodne vrátiť späť…

Dokument o krvavej ceste 20. storočím podplukovníka v.v. JUDr. PhDr. Karla Vaša, CSc, keď pomohol ako sudca a prokurátor na smrť nevinným ľuďom a stovkám k dlhoročným trestom v dobe politických procesov 50. rokov.

Jozef - redaktor spravodajstva STV v roku 1998 a jeho obdiv ku Goebbelsovi v praxi.

Mario Homolka v roku 1997 na kameru autenticky zachytil dusnú atmosféru obdobia mečiarizmu. Róbert Remiáš bol vtedy už po smrti, Vladimír Mečiar na vrchole moci, nádej na zmenu v nedohľadne. Dokument otvárame pre našich čitateľov ako doplnok na pochopenie potreby zrušenia Mečiarových amnestií.

Prečo detská sestra opustila po dvadsiatich rokoch oravskú nemocnicu a išla ošetrovať rany utečencom do Grécka? Je už migračná kríza zažehnaná? Stretáva sa v Grécku s policajnou brutalitou? Detská sestra z Oravy, Mária Jackulíková.

Na Slovensku sme v roku 2018 uložili 53 % odpadov na skládku a zrecyklovali len niečo vyše tretiny. Väčšina miest a obcí svoje odpady odváža na skládky a nevyužíva ich ako zdroj.