Cítime to príjemné šteklenie, keď chodíme bosí po mäkučkej tráve. Bolestivo cukneme po pichnutí sa tŕňom ruže, keď ju chceme odtrhnúť. Vnímajú však na oplátku aj rastliny, že sa ich niečo dotýka?

Podpora pre Jaceňuka na post premiéra od prezidenta Porošenka je dobrý signál, že po voľbách, ktoré medzi ich stranami dopadli patom, sa Ukrajina vyhne starým scenárom.

Naozaj žijeme medzi zákopmi. Väčšinou sa iba vášnivo hádame o tom, čo rozdeľuje Palestíncov a Izraelčanov, šiítov a sunnitov, Ukrajincov a Rusov, ľavičiarov a pravičiarov, prívržencov EÚ a euroskeptikov, vyznávačov tamtoho od vyznávačov onoho. Nesvedčí to však o tom, že zákopy vedú aj medzi nami navzájom? Demarkačnú líniu v každodennom živote vytyčujú nezaplatené faktúry, nedodržané dohody, prázdne sľuby, nevery, zrady, zneužívané deti, osamelí starí ľudia, podvody a podvodíky, úplatky, klamstvá, závisť, nedôvera, kecy... a naše vlastné deficity, úzkosti, predsudky, frustrácie.

Rusi na Ukrajine NATO oznámilo, že má snímky zo satelitov, ktoré potvrdzujú prítomnosť ruskej armády na Ukrajine. BBC citovala generála Nica Taka z vrchného veliteľstva NATO: „Satelitné snímky dokazujú, že ruskí vojaci s vyspelými ťažkými zbraňami operujú na ukrajinskom území... Rusko sa pokúša ovplyvniť vývoj, ktorý je momentálne v prospech ukrajinskej armády.“ Veľvyslanec Ruskej federácie pri EÚ tvrdil, že NATO dôkaz o aktivite ruských vojakov na Ukrajine nepredložilo.

V Národnom múzeu T. H. Ševčenka v Kyjeve sa nachádza jedno významné dielo, ktoré má pre dejiny ukrajinskej kultúry, a zvlášť literatúry neoceniteľnú hodnotu. Je to portrét významného ruského básnika, otca ruského romantizmu a vychovávateľa cárskych detí V. Žukovského. Tento portrét zohral rozhodujúcu úlohu v živote najslávnejšieho ukrajinského básnika a maliara T. Ševčenka, ktorý pre Ukrajincov znamená to, čo pre Rusov Puškin či pre Slovákov Hviezdoslav.

Meno autorky (Olga Grjasnowa) a názov knihy (Rus je ten, ktorý miluje brezy) by mohol naznačovať, že ide o ďalšiu literárnu sondu do veľkej ruskej duše. Nie je to celkom tak.

Biele kamazy Konvoj, ktorý Rusko vyslalo na Ukrajinu, vzbudzoval spory. Je v ňom humanitárna pomoc, ako tvrdí Moskva? Ide o provokáciu? Rusi oznámili, že sa o konvoji dohodli s Červeným krížom aj s vládou v Kyjeve, ani na jednom mieste však o dohode nevedeli. Konvoj tvorili vojenské kamazy, pretreté nabielo, ale aj bojová technika. Sprevádzali ho muži v jednotnom oblečení, ktoré malo vojenský štýl, a tvrdili, že sú dobrovoľníci.

Bol som nedávno pri tom, ako Fero Guldan osádzal na poľsko-slovenských hraniciach pamätník Vrbovi s Wetzlerom. Fero je slobodný človek. Stavia pamätníky tam, kde majú byť, a nie tam, kde mu to štát, či peniaze umožňujú. V Čadci sa mi o niekoľko hodín neskôr prihovoril občan: „A čo hovoríte na to, že už tretíkrát v histórii kráčame proti Rusom?“. Poznamenal som, že sloboda za to stojí.

„Ak si Rus kúpi jablko od Poliaka, získavajú obe strany. Inak by sa obchod neuskutočnil. Ak im to niekto zakáže, obaja budú chudobnejší. A je úplne jedno, či táto intervencia príde z Moskvy, alebo Bruselu. Obchodné sankcie vždy ničia bohatstvo a robia spoločnosť chudobnejšou,“ píše Juraj Karpiš. A dodáva, že „ak cez hranice prestane prúdiť tovar, skôr či neskôr ich môžu začať prekračovať armády“.

Nešťastná sedmička sa stala čiernym dňom pre Francúzsko – a Európu. Dňa 7. januára 2015 padla naša ilúzia o bezpečnej existencii na starom, unavenom, ale aspoň zdanlivo pokojnom kontinente. Nepriatelia dávno nie sú len pred bránami – sú vnútri. Treba sa zamyslieť nad podstatou ich nenávisti.