Belgicko si človek spája so všeličím. S belgickými pralinkami, podivnými belgickými pivami, belgickými hranolčekmi, rozpadajúcou sa a stále ešte nerozpadnutou krajinou, ktorá, zdá sa, nepotrebuje asi vôbec žiadnu vládu, s Bruselom, hlavným mestom úniovej Európy i Severoatlantickej aliancie, Bruselským expom, ktoré bolo prvým momentom, kde sa generácia mojich rodičom po strašnom prvom desaťročí komunizmu mohla aspoň trochu slobodnejšie nadýchnuť, s čiernymi mušľami varenými v rôznych nálevoch a exkluzívnymi biftekmi z belgických býčkov. Áno, s tým všetkým si človek Belgicko spojí.

Je mi cťou, že tu smiem byť s vami pri slávnostnom otvorení roka na jednej z najlepších univerzít sveta. Sám som univerzitu nikdy neskončil. Ak mám priznať pravdu, toto je najbližšie, ako som sa dostal k promócii. Dnes vám chcem vyrozprávať tri príbehy zo svojho života.

Galéria 19 na Lazaretskej 19 v Bratislave pomaly (ne)končí svoju druhú sezónu. Za tie dva roky sa vyprofilovala na jednu z najkoncepčnejších.

Václav Havel má 5. októbra 75 rokov. Oslovili sme preto viacero ľudí, aby napísali svoj pohľad na českého dramatika, ktorý prerástol hranice svojej krajiny. A sme radi, že texty sprevádzajú exkluzívne fotografie Tomkiho Němca a Bohdana Holomíčka.

Ono sa to ľahko povie tým, čo varia dennodenne: „Však normálne sa kuknem, čo mám v chladničke a niečo navarím, nie?” tvrdí mi mama spolu so svojou vernou kulinárskou kópiou, mojou sestrou. Nie. Nie je to tak. Je to akoby ste chromému povedali, nech sa normálne zdvihne z toho vozíka a začne chodiť. Keď nemáte zmysel pre varenie, jednoducho to nejde.

Muž sedí vo svojej obývačke v dobrej štvrti na kraji Tripolisu. Štyridsaťsedemročný Abú Hamuda vyzerá ako bežný príslušník strednej vrstvy, ktorý si prišiel na svoje počas ekonomického boomu posledných rokov Kaddáfího vlády. Nerozpráva však o úspechoch, ale o rokoch, ktoré pretrpel vo väzení.

Berlín je po Paríži a Londýne najnavštevovanejšie mesto Európy. A asi jediné hlavné mesto, ktoré má turistiku ako hlavný motor svojej ekonomiky. Ono všeobecne je Berlín také čudné hlavné mesto. Asi nikde na svete nie je metropola, kde by bola nezamestnanosť dvakrát vyššia ako celoštátny priemer, kde by boli nájmy bytov polovičné ako vo väčšine nemeckých miest, a ktorá by sa potácala na hrane bankrotu, a pritom by to nikto neriešil.

Ak je bulvár v niečom užitočný, tak je to spôsob, akým ide po krku nehodným politikom a iným verejným činiteľom. Škoda, že svoju najsilnejšiu zbraň – investigatívu – nevyužíva častejšie.

Frapé, uzo, štrajky, neprimerané príjmy, nezodpovedný život na dlh. Stereotypný pohľad na Grékov nie je príliš lichotivý. Vieme pomerne presne, aké reakcie vyvoláva najproblematickejší člen eurozóny vo zvyšku Európy. Čo si však o svojej krajine v bankrote myslia samotní Gréci?

Rozhovor so starostom Kastorie Emmanouilom Hatzisimeonidisom o trpezlivosti Grékov a o tom, že každý by mal byť pánom svojho domu.