Všetci poznáme výmenu zajatcov. Z filmov, zo správ, z opisu historikov: mení sa väčšinou jeden za jedného alebo skupina za skupinu – od výmen sovietskych a amerických zajatcov na Glienicker Brücke, známeho „mostu špiónov“ v Berlíne počas Studenej vojny až po výmeny väčších skupín zajatcov počas ostrých vojen alebo po ich skončení. Čo je to však za výmenu, kde sa vymení jeden človek za tisíc?

Nemal som výber. Musel som sa stať hudobníkom. V našej rodine sa stále muzicírovalo. Keď sme šli niekam autom, spievali sme celou cestou. Otec zbieral ľudové piesne, mama bola chýrna speváčka, moji dvaja ujcovia Švancarovci boli ľudoví muzikanti, ktorí odohrali na myjavských kopaniciach tisíc svadieb.

Niet takého brlohu na svete, aby schoval darebáka. Spáchaj zločin a zem bude zo skla. Toho sa drží každé malé dieťa. Rodíme sa na tento svet ako Emersonovi idealisti. Aj moja Hana.

My si vlastne vôbec neuvedomujeme, že úplne hocikedy, znenazdajky, bez toho, aby sme sa stihli zamyslieť či pripraviť, sa môže stať úplná katastrofa. Môžeme zomrieť, môžu zomrieť, alebo zmiznúť naši blízki, môže prísť zemetrasenie alebo iná pohroma, môže nám padnúť na hlavu bomba, prosto, môže sa stať hocičo.

Aj malý pes dokáže v tvojej posteli zaujať takú polohu, aby pre teba prakticky nezostalo žiadne miesto. Varovala ma už v útlom detstve moja mama a ako obyčajne, mala pravdu.

Tak zvyknú kinofilovia niekedy nazývať filmy neposlušného španielskeho filmového velikána Pedra Almodóvara: Ženy na pokraji nervového zrútenia, Všetko o mojej matke, Zlá výchova, Volver, Rozorvané objatia.

Kde je vlastne to šťastie? Prečo sa nedá lokalizovať? Prečo sa nedá naplánovať? Alebo aspoň kúpiť, či vybártrovať? Sedím na letisku, idem do Nepálu a mnohým doma na Slovensku sa zdá, že to mám vyhraté. Že mám šťastie zabezpečené. Že pri mojom spôsobe života to jednoducho nemôže byť inak.

Milujem slobodu. Pre dobro sveta som ochotný obetovať všetko. Ale všetko má svoje hranice. Predstavte si takú nehoráznosť. Pred desiatimi rokmi narazia nejakí „určite, ak to vezmeme zo správneho uhla pohľadu, spravodlivo rozhorčení ľudia“ do symbolu pyšnosti kapitalizmu, zomrie tam nejakých zopár tisíc ľudí a čo sa stalo? Nútia ma chodiť (vraj pre moje dobro) na letisku päť metrov bez topánok!

Viete, čo je to djent? Hoci ide o najmladšie z moderných pnutí v tvrdej gitarovej hudbe, už má svoje veľké hviezdy. A Tosin Abasi patrí medzi tie najjagavejšie. Mohli ste ho vidieť 11. septembra v bratislavskom Randale.

Bol som na svadbe mladej známej, ktorá si brala celebritného dídžeja. Krásny veľký stan, olivová záhrada. Prehodil som pár slov aj s Kate Mossovou a jej mužíčkom, sledovaný nesúhlasným pohľadom mojich dvoch detí a ich matky. Aix-en-Provence je krásne staré mesto, ale cez víkend je preľudnené.