Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 10. júna, si môžete okrem iného prečítať:

Šéfredaktor .týždňa a trojica redaktorov tohto časopisu nedávno polemizovali o uzákonení registrovaných partnerstiev (Väčšina a jej výzva, 8. 2. 2014, týždeň č. 7/2014, a Prečo to vidíme inak, 13. 2. 2014, tyzden.sk). Mám k tomu tri poznámky z krajiny, ktorá registrované partnerstvá v roku 2006 uzákonila ako prvá z nových krajín EÚ. Za sedem rokov existencie sa ich v Česku uzavrelo 1 692, z toho sa ich vyše 10 percent (191) medzitým rozpadlo.

Myslel som, že to prejde. Varíš, varím, varíme. Programy o varení, s ktorými sa roztrhlo vrece. Ale neprešlo, lebo sotva niektorý z nich zakape, už sa hlási o slovo ďalší. V telke, v časopisoch, na bilbordoch, všade! Vyberavého jedla je viac než dosť. A do toho všetkého informácie o tom, že osemdesiat ľudí tejto planéty by si mohlo kúpiť 3,5 miliardy ľudí, čo sa teda ich majetku týka. A ráno počúvam rádiovú upútavku na časopis, v ktorom sa možno dočítať, že ohrdnuté milenky regionálneho milionára predávajú luxusné veci, čo im dakedy pokúpil. Túto vzápätí strieda iná informácia, že milióny utečeneckých detí zo Sýrie nemajú prístup k pitnej vode.

Pred 1. májom 2004 ma bruselský European Voice požiadal o komentár pri príležitosti vtedajšieho rozšírenia EÚ o 10 krajín. V jeho závere som sa pokúsil o predpoveď budúceho vývoja.

Európa zažila v 20. storočí tri hrozné genocídy. Začalo sa to tou arménskou v roku 1915, čo bola osmanská genocída proti jednému národu. Potom nasledovala komunistická genocída proti všetkým triednym nepriateľom. A nakoniec nacistická genocída proti jednej rase.

Minulý týždeň Štatistický úrad zverejnil údaj o počte narodených detí, z ktorého vyplynulo, že pôrodnosť Sloveniek stagnuje. O tom, ako čeliť demografickej kríze, sme sa rozprávali s demografkou Michaelou Potančokovou a bývalým ministrom Vladimírom Palkom, ktorý sa dnes tejto téme akademicky venuje.

Múdrosť rozprávok a Biblie. Občas, keď som prišiel do rodiny, kde boli deti v predškolskom veku, hlbokým basom som zahlásil: „Kozliatka, kozliatka, otvorte, ja som vaša mamička.“ Deti sa smiali, lebo vedeli. Aj v Biblii píšu, že vystúpia falošní proroci a budú hlásať: „Ja som záchranca, ja vás vyslobodím!“ Neverte im. V opere Faust a Margareta sa Mefisto prechádza po javisku ako mních s ružencom po kolená. Potom odhodí tieto tradične klerikálne znaky a rozpúta peklo. Stáva sa aj v našom svete. Zjaví sa muž s náznakmi stredovekého dresu a všetci zmĺknu. Stali sa laikmi.

Patrí to do našej kultúry. Ak niekto urobí ťažké rozhodnutie, kde ide o veľa, o život, musí sa zveriť svojim najbližším. Oznámiť im svoju voľbu. Už nie na diskusiu. Na potvrdenie, uznanie, na modlitbu. Ak niekto, koho máme radi, ide na ďalekú cestu, na dlhý čas, má všetko zbalené, prekontrolované, už len sedíme, mlčíme, čakáme na hodinu H. My, čo sme hodní dôvery, už ťažko hľadáme slová. Pohladíme, objímeme. „Držím ti palce, nech sa ti darí“. Tak „žehnajú“ rodičia svoje malé deti pred odchodom do školy, do sveta, dospelé pred životnou voľbou. „Vždy sme pri tebe stáli, nech to skončí akokoľvek, tu máš svoj domov“.

Odstúpenie Petra Osuského z kampane je výstižné apropos k trom prezidentským prieskumom, ktoré odmerali šance pätnástich kandidátov zrejme celkom spoľahlivo. Ak metódou krížovej kontroly obídeme menšie „nezrovnalosti“, tak na základnom obraze – Fico, potom 25-percentná priepasť, a za ňou v intervale asi 10 percent ašpiranti druhého kola – sa Focus, Median a MVK celkom zhodli.

Keď som bol v Moskve prvýkrát, bolo to pred tromi rokmi a bývali sme v Slovenskom dome. Dňa 24. januára 2011 tam v pristávacej hale letiska Domodedovo teroristi odpálili nálož, ktorá usmrtila desiatky ľudí. Z našej skupiny som mal jediný 18 rokov a volali mi z veľvyslanectva, nech sa druhé ráno so spolubývajúcimi dostavím na pohovor. Dostali sme malé zošitky, ako majú deti na základných školách, ktoré sa boja, že im učiteľka za ťahanie dievčenských vláskov zapíše poznámku. Každý odchod zo Slovenského domu sme tam museli zapísať: či to bol nákup, škola, cesta do divadla, alebo k bankomatu.