Staré hriechy SĽS

.dušan Miškovič .časopis .kritická príloha 29.11.2009

V stredu 1. marca 2006, niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami, rozpustil Najvyšší súd po prvý a jediný raz v novodobej histórii Slovenska politickú stranu, Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Subjekt, ktorý si vytvorilo občianske združenie Slovenská pospolitosť, dodnes verejnosti známe najmä pre svoje tmavomodré uniformy pripomínajúce tie gardistické a fakľové sprievody v slovenských mestách, je fakticky odstavený od možnosti kandidovať. Absolútne precedentným rozhodnutím, ktoré bolo postavené z veľkej časti na interpretácii jej takzvaného Ľudového programu, súd dáva krajnej pravici jeden z najťažších úderov za ostatných 15 rokov, počas ktorých slovenská demokracia zvádza boj s politickým extrémizmom. Jej vtedajší „vodca“ Marián Kotleba vyhlasuje, že i v nacistickom Nemecku dostal bulharský komunista, podozrivý zo zapálenia Ríšskeho snemu, možnosť obhájiť sa na poriadnom súde. Pospolitosť podľa neho nie. A tajomne dodáva, že členovia hnutia sa volieb zúčastnia, pravdepodobne na kandidátke inej, už existujúcej politickej strany. O krátky čas sa ukáže, že chrbát, po ktorom sa chcú lídri Pospolitosti vyštverať až do parlamentu, im nastaví Slovenská ľudová strana. Niekde tu sa začínajú rodiť argumenty pre najnovší výstrelok štátnej protiextrémistickej politiky, návrhu Generálnej prokuratúry na rozpustenie tejto partaje. Návrhu, ktorý paradoxne neprišiel v roku 2006 či 2007, i keď sa o tom vtedy šuškalo. Generálna prokuratúra navrhuje SĽS rozpustiť dnes. Je jeseň 2009, pomaly eskaluje napätie spôsobené neriešením rómskeho problému a slovenská krajná pravica začína rozpoznávať, že takzvané protesty proti cigánskemu teroru sú skvelou príležitosťou na vlastné spropagovanie sa v očiach verejnosti a získanie bodov pred blížiacimi sa parlamentnými a komunálnymi voľbami. Stovky jej prívržencov obchádzajú rómske osady a miestni obyvatelia, unavení neschopnosťou všetkých minulých vlád, ktoré často zúfalú situáciu v okolí osád ignorovali, im nadšene tlieskajú. Taktika pravicových radikálov a extrémistov sa za uplynulé tri roky výrazne zmenila. A Slovenská ľudová strana v nej už dávno nehrá významnejšiu úlohu.

Mediár Eleny Akácsovej

.elena Akácsová .časopis .médiá 10.01.2010

Aké teleso obieha okolo Zeme? A) Mesiac, B) Slnko, C) Mars, D) Venuša. Nepochybujem, že viete správnu odpoveď. Ale predstavte si, že ste si práve sadli do horúceho kresla televíznej súťaže Chcete byť milionárom?

Potemkinovský národ Vladimíra Putina

.nina L. Chruščovová .časopis .téma 10.01.2010

MOSKVA – „Imidž je všetko“ by mohlo byť životaschopné krédo, ak ste dom Gucci alebo modelka namóle, ale rozhodne nie je vhodné ako národná stratégia. Napriek tomu „putinismus", vládnuca ideológia Ruska, ktorú Vladimír Putin vytvoril počas desiatich rokov pri moci, je celá o imidži – obraze rekonštituovanej veľmoci znovupostavenej na svetovú scénu.

Píše Alexander Tomský

.časopis .osobnosti 29.06.2009

Přestože česká politologie (komentologie) je ve skutečnosti něco jako meteorologie, a topografie mráčků na politické obloze má hodnotu odpovídající oněm shlukům par, bublá teď v pražských médiích od eurovoleb neobvyklý spekulativní ruch. Sotva jedny otravné volby skončily, už jsou tady za sto dní další a všechno najednou vypadá úplně jinak. Nová strana expředsedy křesťanských demokratů TOP 09 důkladně zamíchala předvolební aritmetikou. A nejen to!

Zabudnutý velikán

.časopis .nekrológ 29.06.2009

Meno Václava Vaška je na Slovensku v podstate neznáme. Neprávom. Vaško bol po matke rodený Slovák, katolík, narodený vo Zvolene, ktorý vyrástol v Banskej Bystrici a študoval v Bratislave. Autor viacerých kníh, článkov, ktorý svojím životom stelesňoval všetko, na čo možno byť z krvavého 20. storočia hrdý. Hoci v bratislavskej Univerzitnej knižnici od Vaška nájdete iba dva tituly (a ich zapožičanie je možné iba prezenčne), tento významný Slovák toho napísal podstatne viac. Krátko po revolúcii v roku 1990 vydal v nakladateľstve Zvon, ktoré sám založil a viedol, dvojzväzkovú kroniku katolíckej cirkvi v povojnovom Československu Neumlčená. Asi na 500 stranách textu sa venuje slovenskému aj českému katolicizmu, hodnotí vývoj a režim slovenského štátu či vplyv vatikánskej diplomacie. K téme sa neskôr vráti. V roku 1994 vychádza Kardinál Tomášek, pohľad na život a dielo významného pražského kardinála napísané s ďalšími autormi a v Bratislave v slovenskom preklade knižka o Tomislavovi Kolakovičovi. Vaška podľa jeho vlastných slov okrem rodičov nikto iný neovplyvnil viac než Kolakovič, a to nielen po duchovnej stránke. Písal o tom aj v českých Teologických textoch a naposledy, pri 100. výročí narodenia Kolakoviča, aj v slovenskej revue Impulz (3/2006). V roku 2007 vydal u Karmelitánov útlu brožúru Likvidace řeckokatolícke církve, venovanú rekonštrukcii pokusu o likvidáciu tejto cirkvi, jeho opus magnum je však nedokončená séria Dům na skále, vydávaná postupne v rokoch 2004, 2007 a 2008. Podtituly jednotlivých dielov znejú Církev zkoušená, Církev bojující a Církev věznená a historicky pokrývajú opäť obdobie 1945─1960. Štvrtý, rozpísaný diel o dejinách cirkvi v Československu, zostal nedokončený. Čitateľsky najpútavejšou knihou sú pravdepodobne pamäti Ne vším jsem byl rád (1999, 2001). Mottom knihy je priliehavý žalm, ktorý znie v českom preklade krajšie ako v slovenskom: „Pojďte, slyšte, všichni bohabojní, chci vyprávět, co prokázal Bůh mé duši“ (Ž 66,16). Vaškov životopis, ako to napísali už mnohí, sa číta ako triler. Tento muž, ktorý prežil mnoho osobných tragédií, stál na správnej strane dejín a bojoval proti obidvom totalitám, polámanému krížu nemeckého nacizmu aj boľševickému kosáku a kladivu. Takých postáv v slovenských dejinách nemáme veľa. Vaškov život má však vďaka pôsobeniu na veľvyslanectve v Moskve aj medzinárodný rozmer, ktorý sa podpísal na rozdelení rodiny, vynútenom odlúčení, polovičnom rozvode a opätovnom obnovení manželského sľubu po páde komunizmu. Bude zaujímavé, či sa tomuto zabudnutému Slovákovi dostane u nás zaslúženej úcty aspoň in memoriam.

Good Bye, Bush

. .časopis .téma 10.01.2009

Byť prezidentom USA je nevďačná úloha. Ak sa svetu darí, pripisuje sa to svetu. Ak sa nedarí, na vine je Amerika. George W. Bush prišiel v januári 2001 do svojho úradu s cieľom viac sa starať o vlastnú krajinu a menej o veci, ktoré môžu riešiť iní.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 23.11.2008

Napriek tomu, že riadne fučalo, vybrali sme sa s mojimi turistami na treku okolo Annapurny nastúpať do 4 000 metrov, kde v skale žije buddhistický láma, prezývaný „hundred rupee lama". Za sto rupií vám požehná.

Dekáda s Ivanom

.časopis .týždeň doma 04.04.2009

S Ivanom Gašparovičom na prezidenstkom stolci strávime aj nasledujúcich päť rokov. Vďaka protimaďarskej munícií SNS ho zvolilo vyše 1 200 000 Slovákov. Smútiť však nemusí ani Iveta Radičová: jej boj s M. Dzurindom o líderstvo SDKÚ sa práve začína.

O psoch a ich ľuďoch (1)

.františek Šebej .časopis .kritická príloha 20.07.2008

Ak by ste v prírode hľadali naozaj úspešné zviera, je ním pes. Kedysi dávno bol vlkom. Dnes žije v hociktorom väčšom meste viac psov než jeho predkov divých vlkov na celom kontinente. Prinútil ľudí vytvoriť na obsluhu svojich skutočných i fiktívnych potrieb celé priemyselné odvetvie. Alebo neprinútil?

Obamov vzťah k svetu

.joseph S. Nye . .časopis .týždeň vo svete 03.01.2009

Stanoviť prezidentovi Barackovi Obamovi priority sa pokúsi isto mnoho ľudí, ale jeden z nich bude mať na neho nepochybne značný vplyv. George W. Bush po sebe zanechal nezávideniahodný odkaz: hospodársku krízu, dve vojny, boj proti terorizmu a problémy po celom Blízkom východe a inde.