Vyhlásiť, že vláda Ivety Radičovej, ktorá je personálne de facto hotová, by mala Slovensko previesť azda štyrmi najturbulentnejšími rokmi od vzniku samostatnosti, sa môže zdať - vo svetle 90. rokov - priodvážne. Zostaňme pri tom, že čím hustejšie sú hmly, ktoré zakrývajú budúcnosť, tým vyššie sú nároky na prispôsobenie sa výzvam, o ktorých títo politici (viď napríklad kauza eurovalu) nemali pred mesiacmi ani predtuchu.

Nie dosť, že nás tu môžu nakaziť vírusom kravy, vtáky či iný hyd, dnes už človek, aby sa mal na pozore pred počítačom. Ten ho totiž môže nakaziť malwarom, teda škodlivým softvérom, ako sú vírusy, trójske kone či spyware. Alebo naopak, človek môže zavíriť počítač, či dokonca iného človeka takýmto softvérom.

Exit Through The Gift Shop je film z viacerých dôvodov kuriózny. Pôvodne mal byť o Banksym a ďalších, medzičasom už etablovaných street umelcoch a nakoniec je Banksyho filmom („A Banksy movie“ stojí v podtitulku) o bláznovi, ktorý napriek tomu, že má videokameru, nie je kameraman, a napriek tomu, že predáva umelecké diela za desaťtisíce dolárov, nie je umelec.

Príbeh summitu summitov a novej zmluvy START Americkému prezidentovi Barackovi Obamovi sa v krátkom časovom slede podarili dve mediálne akcie s nukleárnym kontextom. S ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom podpísal v Prahe novú verziu zmluvy START a hneď nato hostil vo Washingtone summit 47 štátov, ktorý mal ambíciu ochrániť existujúci nukleárny štiepny materiál pred rukami teroristov. Celkom príznačne to médiá síce oslávili, ale dosť vlažne. A na druhý deň zabudli.

V Srbsku začína politická elita debatovať o regionalizácii a decentralizácii, ktorá by mala stabilizovať politickú situáciu v krajine.

Podľa Wikipédie je opereta "žáner, v ktorom sa striedajú hudobné a prozaické časti. Jej názov možno preložiť ako malá opera". Na ich kvalitné predvedenie sú potrební operní speváci. David Coperffield je zasa svetoznámy iluzionista. Kombinácia iluzionistu a operetného zboru nemá špecifický názov. Možno u nás jeden - vláda.

Keď konkláve zvolilo Josepha Ratzingera za pápeža, väčšina Nemcov zrazu zabudla, že ešte donedávna mal doma visačku arcikonzervatívneho spiatočníka. Ale 20. apríla 2005 vyšiel bulvárny Bild s legendárnou titulkou "Wir sind Papst!" (Sme pápež!), a aspoň načas bolo rozhodnuté. Niežeby sa z Nemcov zrazu stali bohabojní katolíci: ale voľba Nemca za pápeža pôsobila na národ, gniavený výčitkami svedomia, ako definitívne rozhrešenie za Hitlera.

"Dnes večer nie sú žiadne nové správy," povie moderátor a nasleduje pätnásť minút klavírnej hudby. Dnes nepredstaviteľné, ale stalo sa. Ako minulý týždeň pripomenula ČTK, pamätný "deň bez správ" nastal v rádiu BBC pred osemdesiatimi rokmi presne 18. apríla 1930 na Veľký piatok. Nešlo o žiadnu provokáciu, ani si redaktori svojvoľne neurobili veľkonočné prázdniny. Deň bez správ mal hneď niekoľko príčin. V skutočnosti to vlastne ani nebol deň bez dôležitých udalostí, začali sa napríklad nepokoje na území vtedajšej Indie, správy o nich sa však do redakcie nedostali včas.

Mal som slovenskú hymnu vždy rád. Po tej našej českej uspávanke, veď viete: „Kde domov můj“, mi tá slovenská blesky metajúca polovica chýbala a chýba mi ešte aj teraz, po dvadsiatich rokoch od federácie.

Pod železničným násypom bruselskej stanice Gare du Nord sa tiahne pustá ulica, Rue d´Aerschot. „Toto nie je žiadny pisoár,“ je ružovou farbou napísané na niekoľkých miestach. Takmer všetky domy majú výklady, v ktorých sedia prostitútky. Okolo nich sa tmolia svorky mladých mužov. Pred výkladmi vyvolávajú obscénne výzvy, svojimi pohľadmi aj gestami zosmiešňujú prostitútky a vyvršujú si na nich zlosť. Prostitútky sa usmievajú. Väčšinou sú mladé, mnohé sú až nápadne pekné. Sú to Európanky.