Už pol roka hlavné nemecké médiá uverejňujú stále nové informácie o snahe pedofilov ovplyvňovať politiku tamojšej strany Zelených v 80. rokoch. Cieľom bolo zmeniť zákony tak, aby štát nestál v ceste pohlavnému styku medzi deťmi a dospelými.

Ernesta Valka som spoznal v Mozartovom dome. Bolo to zvláštne mravenisko. Sídlila tam VPN, ale aj právna poradňa, kde dával ľuďom praktické právne rady a túžil po budovaní právneho štátu. Vedľa mala Gaba Langošová psychologickú poradňu a hore v kukani možno ešte stále sedeli zašití eštebáci. Cez nabodnutú telefónnu ústredňu v Dome politickej výchovy, ktorý tam sídlil pre novembrom 1989, mali v rukách tretinu Bratislavy.

Jeseň sa v Moskve prejavuje okrem iného tým, že ľudia prestanú omývať svoje autá. Lesknú sa len Rolls Royce, Lamborghini, Ferrari a Maybachy. Ostatné sú od všadeprítomného hnedého moskovského prachu (ponosovala som sa roky na káthmandský prach, ale tento je tiež výživný), ktorý dážď nerovnomerne nanesie po celej ploche vozidla. Na to sa nalepia malé opadané listy, zachytia sa pod stierače, a tak sa pri pohľade na tonto nový jesenný šat nedá autám určiť ani vek, ani farba a niekedy ani značka. Proste jesenné auto.

Do úľavy, ktorá by sa odchodom „menšieho zla“ dala azda aj krájať, sa vkrádajú aj pocity neistoty. Prinesie prvá nekomunistická hlava štátu tú zmenu, ktorá sa od nej očakáva?

Ahoj Ďuri, pred dvoma týždňami som si na Slovensku zabudla mobil, aj ruský aj slovenský. Dnes mi ho kamarát, čo mal cestu do Moskvy, priniesol. Keď som ho zapla, našla som sms od Teba. Ťažko vysvetliť, prečo som nenapísala článok už dva týždne. Tému som mala. Aj dve. Času nijako menej alebo viac ako obyčajne.

Ako si vytvoriť a zachovať hlboké priateľstva v čase šialeného networkingu? Vyskúšajte pár tipov od odborníkov a Macka Pu a zažijete malú zmenu s veľkým dôsledkom.

Podľa štatistík a múdrosti starých materí majú ženatí muži viac sexu než slobodní a vydaté ženy sa v domácnostiach viac nadrú než slobodné. Ak by to bola pravda, tak by muži túžobne vzdychali nad svadobnými katalógmi a ženy by si cvičili, ako hovoriť „ešte na manželstvo nie som pripravená“, aby to znelo čo najpresvedčivejšie.

Spisovatelia, tí slávnejší a zväčša mŕtvi, sa pomerne často stávajú hlavnými postavami v románoch a poviedkach iných spisovateľov, zväčša menej slávnych a živých. Niekedy preto, že žili natoľko inšpiratívne a zaujímavé životy, že by bolo priam škoda beletristicky ich nespracovať, inokedy preto, že síce takéto životy nežili, ale mohli by. Takéto romány a poviedky sú vtedy dobré, ak čitateľovi viac dávajú, ako od neho chcú. Je, samozrejme, fajn, ak sa čitateľ orientuje v intertextovej sieti, ak vie, na čo, kedy a prečo autor odkazuje, zároveň ale nesmie byť prekážkou, ak to čitateľ nevie.

Keď som si prvýkrát obula kolieskové inline korčule, bolo leto roku 1989 a ešte ich nikto nemal. Ľudia sa ma snažili chytiť na ulici, aby zistili, čo to mám na nohách. Ubzikla som ľahko a letela ďalej, svet sa premenil na klzisko. Zázrak bol aj to, ako sa mi ich podarilo získať. Kúpil mi ich chalan, ktorý hrával hokej a cestoval často na západ. Bolo leto, pražilo slnko a hokejista zaúčal frajerku jazdiť na zázračných korčuliach, ktoré kúpil pre ňu a jej to vôbec nešlo. Dievča odmietalo pokrčiť nohy a každý jej pokus odlepiť sa od lavičky sa končil fiaskom. Mala som sucho v hrdle.

O Američanoch mi najviac povedali Tom Sawyer a Huckleberry Finn. Spájali zmysel pre podnikavosť so spravodlivosťou a vážnosť s humorom. Štyri desaťročia do nás síce vtĺkali vety o hrôzostrašnom americkom kapitalizme a imperializme, proti ktorému sa majú spojiť proletári všetkých krajín a pravidelne protestovať žiaci všetkých škôl, ale ani pri tradičnom slovenskom kultúrnom antiamerikanizme to nepomohlo. Príliš som mal rád rockovú hudbu, bítnikov, Vonneguta, western a všetkých skvelých amerických hudobníkov, prozaikov, básnikov, výtvarníkov, filmárov. A samozrejme hokejistov a ľahkých atlétov.