Vlani som na tomto mieste písal, že Andrej Babiš načas umlčal svojich kritikov: do čela svojho denníka MF Dnes najal najslávnejšiu českú investigatívnu novinárku Sabinu Slonkovú, čím z nej urobil „kanárika v bani novinárskej slobody" (.týždeň 47/2013). Takže kanárik zdochol. Po pol roku.

Výstava Ľuba Stacha v Nitrianskej galérii nesie názov PH faktor pozitívny, čo odkazuje na Stachov vzťah k fotografii. Kurátorkou výstavy je Barbora Geržová.

Jeruzalem ma nikdy príliš neoslovoval. A to napriek tomu, že uznávam jeho náboženský, historický aj civilizačný význam. Minule som v Jeruzaleme bola na dlhšom výlete s manželom a dcérou a názor som si poopravila. Mesto sa mi zdalo menej napäté (prvýkrát v živote som bola v Jeruzaleme v čase, keď sa prechádzka po miestnom trhu mierou rizika dala prirovnať k behu cez mínové pole) a aj menej ufúľané. Možno je to tým, že cez centrum konečne premávajú električky a autobusov ubudlo.

Len dve a pol hodiny cesty (asi 200 km, na kanadské vzdialenosti teda za rohom) z Ottawy na východ leží najväčšie mesto Québecu – Montreal. Oproti hlavnému mestu Kanady je to trocha iný svet. Až do polovice októbra býva zvyčajne v Kanade nádherná a teplá jeseň, keď môžete obdivovať farebnú škálu miestnych javorov. Má ich aj toto veľkomesto.Montreal totiž veľkomestom naozaj je, na rozdiel od Ottawy, ktorá je rozťahaná, ale veľkomestského ducha nemá. Nájdete tam mrakodrapy v centre, starý prístav s historickými budovami, množstvom parkov, galérií, múzeí a dosť etnicky aj jazykovo zmiešaných štvrtí s osobitným charakterom.

Hneď po skončení vysokej školy som pracovala ako zamestnankyňa v dvoch súkromných firmách, kde ma to nesmierne bavilo. Síce za minimálny plat, ale všetky odvody som poctivo odvádzala dvadsať rokov. Žiť z minimálnych príjmov nie je vždy zábava, ale keď sa rozhodnete v živote slobodne tvoriť, za tú voľnosť to stojí. Minulé leto som ostala nezamestnaná. Tiež som to privítala s otvorenou náručou, pol roka som žila z podpory a písala vlastnú knihu a onedlho na to som otehotnela. Dar z čistého neba!

Eurozóna je už rok a pol v recesii. Je to najdlhšia recesia od jej vzniku. Popri južanských krajinách sa v neľahkej situácii ocitajú aj krajiny, ako sú Francúzsko, Holandsko alebo Fínsko. USA už vyrábajú viac ako pred krízou, zatiaľ čo prepad ekonomiky v Európe sa od krízy podobá vývoju počas Veľkej depresie. V Grécku padla životná úroveň o 15 percent, Taliansko a Portugalsko sa posunulo 13 rokov dozadu. Na začiatku krízy bola nezamestnanosť v eurozóne a USA na rovnakých deviatich percentách, v Európe je v súčasnosti dvanásť proti americkým ôsmim percentám.

Prečo majú európske ženy v priemere jeden a pol dieťaťa a slovenské ani toľko nie? Prečo je v Európe celé roky taká nízka pôrodnosť?

Koncom júna ohlásil Britský geologický úrad nález najväčšieho ložiska bridlicového plynu na svete. Pole s názvom Bowland Shale, ktoré sa rozkladá pod územím grófstva Lancashire a Yorkshire, obsahuje o 50 percent viac plynu, než dve najväčšie plynové polia v USA.

Výnimočný aj vo svetovom kontexte je tým, akým spôsobom viac ako pol storočia vytvára fotografickú esej o jednom meste – industriálnej Ostrave. Po auguste 1968 na päť rokov emigroval do Kanady, živil sa ako robotník, no vedomý si následkov sa vrátil do normalizačného Československa. Dokumentarista Viktor Kolář.

Chmáry nad slovenskými verejnými financiami dostali opäť o čosi temnejšie zafarbenie. Paradoxne, prvé optimistickejšie dáta o oživení – po roku a pol recesie v Únii – vyvolali u páru Fico & Kažimír presne opačnú odpoveď, než akú by Slovensko potrebovalo. Tu je: „Z viacerých ukazovateľov ekonomického vývoja sa dá odčítať, že Slovensko akoby krízu definitívne nechávalo za sebou,“ napísal vo svojej pravidelnej epištole pre HN predseda vlády.