Oslavujeme ním koniec starého roka a začiatok nového. Je neoddeliteľnou súčasťou tých najopulentnejších večierkov a svojím šumom dokonale definuje slovo luxus. Tupé buchnutie zátky, vzápätí uvoľnený výdych a radostný smiech preľaknutých dám. Šampanské omamne šumí v pohároch.

Neexistuje čistejší dôkaz iracionality slovenskej politiky ako skutočnosť, že Mariána Kotlebu na župana v Bystrici nielenže netipoval nikto, ale touto možnosťou sa žiadny politológ, komentátor či analytik ani len teoreticky nezaoberal (vrátane autora tohto textu). Porážka kandidáta najsilnejšej strany dejín slovenskej demokracie o 10 percent je azda najdokonalejšia evidencia okrídleného – na Slovensku je možné všetko, dokonca aj opak toho...

Na Cypre je už leto v plnom prúde. Všade navôkol sa presúšajú nádherní ľudia v plavkách, slnko praží a na stoly čašníci nosia čudný šalát, na vrchu ktorého tróni do chrumkava prepečený syr. Volajú ho halloumi (čítame halumi).

Na svete existuje veľa jedál, ktoré sa z obyčajnej kuchyne jednoduchých poddaných vyšvihli na stoly aristokracie a do ponuky najvychytenejších reštaurácií. No spomedzi ustríc, bujabéz a kaviáru hádam najviac vyčnieva Boeuf la Bourguignonne.

Už 35 let financujeme drahý a podivný evropský parlament. Jeho složení není výsledkem názoru voličstva na práci Komise, nýbrž nahodilosti politické nálady v jednotlivých zemích.

Rok 2014 bude patriť pravici: napravo od stredu sa totiž odohrá viacero dôležitých zápasov, ktoré rozhodnú o podobe pravice na najbližšie roky. Platí to od Paríža po Varšavu a od Washingtonu po Budapešť. A týka sa to aj Slovenska.

Letošní desetileté výročí vstupu postkomunistických států do Evropské unie je příležitostí k zamyšlení nad tímto gigantickým projektem politického sjednocení evropských národů.

Vravím si, dnes to nedám, nie, dnes si nezaslúžim, nekúpim ich, aj tak ich zjem celé vrecko naraz a vôbec, je mi to treba? Takto sa zaklínam cestou na trh. Moja pevná vôľa ma však zradí okamžite, ako ich zbadám. Škvarky.

Predtým, než odíde domov, sedí a počíta mince. Má 55 centov v konvertibilných pesos. Je to ekvivalent celodennej práce, niečo, čo sa zmestí do rohu jej vrecka. Vie, čo si za tie peniaze ide kúpiť. To isté, čo vždy. Môže si dovoliť dva kuracie bujóny a kocku mydla. Osem hodín práce má hodnotu dochutenia ryže a trochy peny v kúpeľni. Táto žena patrí do Kuby, ktorá stále počíta ceny v národnej mene – kubánske peso – je to časť krajiny, ktorá nedostáva žiadne náhrady, nemá žiadne špeciálne privilégiá, nemá rodinu v cudzine, žiadny biznis doma, nič, čo sa skrýva pod pultom.

Ladislav Snopko väčšinu pracovného týždňa trávi v Prahe ako supervízor Paláca Lucerna. Hovorí, že jeho život je najmä o komunikácii, stretávaní sa s ľuďmi, či už plánovane, alebo náhodne. Aj náhodné stretnutia sa však potom často transformujú do konkrétnych projektov.