Bola jar roku 1990, keď som sa vybral prvýkrát ako novinár do ukrajinského Ľvova. Počas reportáže o prvých poloslobodných voľbách som objavil dovtedy pre mňa takmer neznámy svet ukrajinských banderovcov, prvý raz som videl žlto-modré vlajky, bol som pritom, keď sa rodil ukrajinský národ. Podobne fascinovaný som o pol roka neskôr pobýval niekoľko dní na Slobodnej ukrajinskej univerzite v Mníchove, ktorá bola až do konca roku 1945 v Prahe. Potom som objavil príbeh ukrajinskej diaspóry v Prahe, ktorá tu prečkala napoly v podzemí, vystrájanie NKVD po máji 1945 a potom aj celý komunizmus. A potom som na Ukrajinu často chodieval. Dokonca aj dve pekné lásky z toho boli.

Taxík je síce štátny, ale potreby sú výlučne súkromné. Sadáš si teda za volant s jediným cieľom – dostať zo zákazníkov čo najviac. Obviňujú ťa z obohacovania, lenže ty vieš svoje. Každý večer musíš podniku odovzdať šesťdesiat konvertibilných pesos. A túto sumu nemožno zarobiť inak než malými podvodmi, vďaka ktorým ti ešte niečo aj zostane. Keď kvótu niekoľko dní po sobe nesplníš, skončíš na ulici a tvoje sedadlo v bielej lade rýchlo obsadí ďalší z dlhého radu záujemcov.

Šíriť domácu tvorbu do sveta sa dá všelijakým spôsobom. V Izraeli si vymysleli špeciálny minifestival pre ľudí z hudobnej brandže, na ktorom za štyri dni predstavia množstvo interpretov promotérom z celého sveta.

S t r a š n e p o m a l y sa píše na počítači, keď mám zmrznuté ruky. Písmenko za sekundu. Žiadna diakritika. A to sa nemám na čo sťažovať. Po roku (áno po roku!) som konečne na treku. A už tretí deň mám slzy v očiach, vždy ked idem popredu, predo mnou nik, iba hory a Boh. Ani som nevedela, ako mi to chýba. Nie šport, nie osemtisícovky. Ale maličkosti. Tie veľké popraskané líčka malých šerpských detí. Volám ich Šerpiatka.

Ste deprimovaní sychravým počasím? Nemáte náladu? Ak sedíte pri počítači, nájdite si pesničku Láďu Křížka Vzdálená. Je dobré vychutnať si dielo celé, ak ale nemáte čas, skočte rovno na tretiu minútu. Zaručujem, že sa vám deň rozjasní, ak sa neusmejete ani raz, vrátim vám pomernú časť ceny za tento časopis. Zároveň vám bude jasné, prečo sa zo mňa nestal svojho času metalista.

Buseta prudko zabrzdila. Ošumelá figúrka Panny Márie Karmelskej brnkla do zahmleného skla. „V mojej Bogote – každý deň viac ľudí – sa topí v chudobe...“ Dvaja týpkovia v špinavých mikinách hlasno štekajú svoje rýmy do húfu pasažierov.

Sedím pred nepálskou telkou, dávajú indické telenovely. Nepálka sediaca vedľa mňa, učiteľka našich sirôtok, sa dychtivo vžíva do deja a ja sa usmievam. Tento druh herectva by neprešiel nielen v Európe, ale ani v mexickej či argentínskej megatelevýrobe. V spodnej časti obrazovky idú akési reklamy vo forme rýchloidúcich tituliek, podobne ako výnimočné správy, zľava doprava. Odrazu zaregistrujem v tej rýchlosti známe slovo, ani si presne neuvedomujem, aké, len viem, že nepatrí do nepálskeho trelevízora. Zaostrím, slovo sa opakuje znova. Slovakia.

V sobotu ráno vyšiel v novinách Washington Post hlavný titulok a tiež prvý vedľajší titulok na prvej strane, ktorý úplne výstižne zhrnul zmätky, čo zavládli o šiestej podvečer deň predtým.

Dohoda o fiškálnych pravidlách eurozóny, ktorá vzišla z ďalšieho z „historických“ summitov, by mala naštartovať cestu k rozpočtovej a politickej únii. Čiže de facto k európskej federácii.

V akom znamení sa po 2. januári začal pre Maďarov nový rok? Na Andrássyho ceste bola tridsať-štyridsaťtisícová demonštrácia proti politike vlády. Občianske organizácie zorganizovali protest v zimný deň, ktorý inak nebol zvlášť chladný.