V roku 2006 sa v Ruskom štátnom múzeu v Petrohrade na počesť summitu G8 konala unikátna výstava jedného z najoriginálnejších maliarov ruskej avantgardy Pavla Filonova. Zvláštnosťou bolo, že 8 zo 160 vystavených obrazov mohli návštevníci aj počuť vďaka syntetizátoru ANS. Nástroj J. Murzina z roku 1938 dokázal zmeniť obrazy na hudbu tak, ako Filonov dokázal v obrazoch zhmotniť vedecké poznanie.

Pražské Staromestské námestie (cca 9 000 štvorcových metrov) a približne kilometer okolo neho je zvláštny kus zeme. Príjemná írska krčma so slovensko-americko-írsko-ukrajinsko-českým – vždy milým – personálom hneď vedľa Husovej sochy. Okolo Týnskeho chrámu sa dá doputovať do lacnej literárnej kaviarne a indickej reštaurácie, kam chodia študáci z okolitých (troch) fakúlt. Vedľa národná galéria a komplex (Ungelt) reštaurácií, barov, hotel, ktorý po revolúcii developoval M. G., Žilinčan, ktorý emigroval za komunizmu ako 15-ročný do USA.

Zlo je rafinované. Ale rafinovanosť nemá s múdrosťou nič dočinenia. Nevidí ďalej. Je to len podlá účelová záležitosť s plochou dráhou letu. Spomeňme si dnes na Kaliňákovu tlačovku o Hedvige M. Po všetkej tej rafinovanosti z nej vanie už len tuposť. Obmedzenosť niekoho, kto sa prerátal. Taký človek si povie „kde sa rúbe les, lietajú triesky“, možno si aj zaklame, že to „robí pre lepší obraz Slovenska v zahraničí“ alebo podobné idiotstvo, no neráta s tým, že zhodou náhod narazil na bytosť, čo sa nezlomí pred mocou. Taký kaliňákoid neráta s tým, že sú ľudia, pre ktorých je pravda a ľudská dôstojnosť viac než preňho.

Viac michelinských reštaurácií ako on má s prehľadom Brussel či Tokio. U Baskov a Kataláncov sa varí určite lepšie ako priamo v ňom, no svet ho naďalej považuje za miesto, kde sa dá s najväčšou gráciou najesť. Paríž.

Hovorí, že budovanie nezávislých inštitúcií, ako sú napríklad súdy, je práca pre tri generácie. Je zástancom ekonomickej slobody, no neidealizuje si ani podnikateľov, ani existujúci ekonomický systém. Americký ekonóm a politológ Michael C. Munger.

Jána Pavla II. nesprevádzala v živote schopnosť bilokácie, levitácie alebo iných viditeľných zázrakov, ako to bolo u mnohých iných svätých, ktorí tvoria súčasť dejín cirkvi. A predsa slová „Santo subito“ (svätý hneď), ktoré ľudia spontánne skandovali na jeho pohrebe, nikto nespochybňuje. V čom spočívala jeho svätosť?

Všade okolo mňa vládla nervozita. Slnko už takmer zapadlo, ale to stále nestačilo. Hladní Malajzijčania celý deň nejedli, bol totiž ramadán. Čakali, kým odbije hodina H a oni sa budú môcť pustiť do jedlom preplnených tanierov, čo stáli na reštauračnom stole pred nimi. Zahalené mamičky deťom krájali mäsko a deti sa mračili na roztápajúce sa zmrzliny v pohároch.

Človek zamilovaný do mesta, kam sa presťahoval, mu odpustí aj to, aké bolo nudné v zime. Samé výtlky. Do kina len cez most do Párkánya (po vašom Štúrova). Zopár koncertov v kostole, vernisáže, ešteže je tu DVD požičovňa, kde Henrietka ponúka skvelý výber. Nebyť jej, neviem, čo by sme po večeroch robili. So slzami v očiach hľadeli na Dunaj, ktorý kedysi zamŕzal a teraz nič? V zime sa u nás pri Dunaji dá robiť hlavne jedno: pozorovať labute, kŕmiť labute a volať na labute, aby prešli zo štúrovskej strany k nám. Ďalšia výčitka voči zimným mesiacom je, že tu kašlú na upratovanie lístia z platanov, ktoré patria medzi miestne korunovačné klenoty.

November 1976 bol sivý a sychravý, ako väčšinou novembre bývajú. Pre môj prichod do Švajčiarska by som si bola priala viac slnka a tepla. Aj preto sa mi možno Švajčiari videli chladni a odmietaví. Bol to pre mňa kultúrny šok. Nové bydlisko som si za socializmu vopred nemohla ísť obzrieť a do vysťahovania za svojím švajčiarskym manželom som sa pustila dosť naivne. Nerozoberala som, či by tí, asi 1 000 kilometrov vzdialení ľudia mohli byť odlišní od nás Slovákov. Ale boli!

Šéfredaktor .týždňa a trojica redaktorov tohto časopisu nedávno polemizovali o uzákonení registrovaných partnerstiev (Väčšina a jej výzva, 8. 2. 2014, týždeň č. 7/2014, a Prečo to vidíme inak, 13. 2. 2014, tyzden.sk). Mám k tomu tri poznámky z krajiny, ktorá registrované partnerstvá v roku 2006 uzákonila ako prvá z nových krajín EÚ. Za sedem rokov existencie sa ich v Česku uzavrelo 1 692, z toho sa ich vyše 10 percent (191) medzitým rozpadlo.