Trápim sa pre starého muža z rohu ulice. Celý život pracoval, a teraz predáva cigarety tam, na rohu ulice. Trápim sa pre mladé dievča. Každý deň sa pozerá do zrkadla, aby sa potom vydala na trh so sexom. Dúfa, že tam stretne cudzinca, ktorý ju odtiaľto zoberie preč. Trápim sa pre muža s čiernou kožou, každé ráno skoro vstáva, ale bez ohľadu na to sa nikdy nedočká práce, akú si zaslúži. Vinou rasizmu, viditeľného aj neviditeľného. Trápim sa pre zvráskavenú štyridsiatničku, každý mesiac platí poplatky odborom, ale každé ráno sa obáva, že ju vyhodia z práce a ona si nebude vedieť rady. Trápim sa pre tínedžera z provincie. Sníva o tom, že odíde do Havany, pretože doma pozná iba nedostatok, zle platenú prácu a alkohol.

V poľskej spoločnosti sa deje niečo znepokojujúce. Takmer vo všetkých krajinách chodia ľudia do kina na akčné filmy, romantiku alebo komédie. V Poľsku je to inak. V poslednom rebríčku najnavštevovanejších filmov sú tieto tri: Jesteś Bogiem (Si Bohom, príbeh mladého speváka, ktorý spáchal samovraždu), W ciemności (V tme, príbeh z obdobia holokaustu) a Sala samobójców (Miestnosť samovrahov, film o depresii a závislosti). Všetko smutné až stiesňujúce filmy.

Každý to už videl, aspoň vo filme. Postarší pán dychčí, chytá sa za hrudník, v očiach vidno silnú bolesť, strach. Strach nie obyčajný, ale veľký – strach zo smrti, takzvaný horror mortis. Čo sa to vlastne deje?

Nitky konsolidačných opatrení kabinetu Roberta Fica sa zbiehajú vo vládnom návrhu budúcoročného rozpočtu. Problém je, že znižovanie deficitu sa deje prevažne na strane príjmov. Na druhej strane, vláda berie vlastné prognózy „s rezervou“.

Dynamické poňatie trhovej konkurencie, rozptýlené informácie či podnikateľstvo ako tvorivé objavovanie. O rakúskej škole ekonómie a jej hlavných protagonistoch sa toho už popísalo veľa.

Dianie v zákulisí človeka vždy láka. Čo sa tam deje? Ako vyzerajú tí, čo sú na pódiu, predtým, ako naň vystúpia? A ako to je, keď vystupujú viaceré folklórne súbory z východnej Európy? Nazreli sme do zákulisia na hodových slávnostiach v bratislavskom Ružinove.

Prvý raz som o tomto meste počul niekedy za komunizmu. Hovorilo sa, že tu pripadá na jedného muža najviac slobodných dievčat na Slovensku. Ale až teraz ma okolnosti donútili, aby som sa sem naozaj vybral.

Som Rakúšan, ročník 1972, a vyrástol som v rakúskom socíku. Ešte v 80. rokoch sme mali železný zákon – obchody boli zatvorené cez obed, bez výnimky po 18. hodine, a keď sa v sobotu na poludnie stiahli rolety na výkladoch, vydržalo to tak celý deň a pol.

Vrtuľa sa roztáča, rýchlo na seba kričíme, kto si sadne dozadu, kto dopredu a s vejúcimi vlasmi nasadáme do vrtuľníka. Máme za sebou dva urputné dni čakania na lietadlo, ktoré na rozmočenej dráhe v horách nemôže pristáť, a tak sme sa zložili na vrtuľník. Keď vzlietneme, cítim sa ako v 3D kine a popadne ma eufória. Prvýkrát sedím v helikoptére a na chvíľu mám pocit, že to za tie prachy stálo. Krajina pod nami sa pomaly dvíha a mení v serióznejšie a suchšie kopce a mraky nad nami pomaly klesajú a menia sa na úplne seriózny a mokrý dážď.

Revolta šesti poslanců ODS proti tzv. stabilizačnímu balíčku bude mít dalekosáhlé důsledky nejen pro vládu Petra Nečase, ale také pro ODS. I když Nečas a rebelové mohou nakonec najít jakýsi kompromis, jenž vládě umožní přežít hlasování o důvěře, které se schválením balíčku spojila, v očích veřejnosti vláda de facto ztratila i poslední zbytek věrohodnosti.