Pred storočím Čínu označovali za „chorého muža východnej Ázie“. Jej význam vo svete bol úplne okrajový. Ani založenie Čínskej republiky na začiatku 20. storočia neprinieslo väčšine obyvateľstva zvyšovanie životnej úrovne. Potom prišiel komunista Mao a ťažká ekonomická kríza. Až sa zrodil súčasný ekonomický zázrak, ktorý však naráža na svoje hranice.

Celé storočia sa objavujú dve veľké predstavy slobody. Prvá predstava, možno ju nazvať „epická“, je sloboda, ako ju chápal Hegel alebo Marx: je to sloboda spasiteľov a revolucionárov.

Hokejové majstrovstvá sveta Slovákov spájajú ako máločo iné, v dobrom aj v zlom. Bavíme sa, tešíme, sme smutní, ale vždy (takmer) všetci spolu. Po medailovej žatve v období 2000 až 2003 sa to potvrdilo aj v posledných rokoch. Nádherná olympijská púť staršej, ale stále konkurencieschopnej zostavy v roku 2010, o rok neskôr prvý domáci šampionát v samostatnej histórii, ktorý síce výkonnostné predstavy nenaplnil, ale emotívny bol aj tak, a vlaňajšia nečakaná strieborná premiéra vynoveného realizačného tímu. Po roku opäť stúpol počet hokejových expertov na Slovensku, podľa skromného odhadu ich máme prinajmenšom 5 miliónov.

Rozpad Československa so sebou nesie priblíženie Slovenska a Nemecka. Samozrejme, že rok 2013 nie je rok 1939, v Berlíne nevládnu nebezpeční politici, ale niektoré geopolitické zákony stoja za pozornosť.

Je to už takmer pravidlo: ďalší nový ruský spisovateľ, ďalšia pozoruhodná kniha. Šiškinov Listovník je však aj vo veľkej ruskej konkurencii mimoriadny.

Danielovi Copemanovi z kapely Esben and the Witch sme sa dovolali, keď sa prechádzal po pláži v rodnom Brightone. Kapela nedávno vydala svoj druhý album a v stredu 15. mája tretíkrát vystúpi na Slovensku.

Po Idiotovi v Astorke a Zločine a treste v Mestskom divadle Žilina tu máme Bratov Karamazovovcov v Slovenskom národnom divadle. Dostojevského divadelná sezóna vrcholí.

To, čo stihli najzadlženejšie štáty Európy za dve dekády konjunktúry, dobieha Slovensko počas krízy. Cvalom. Dynamika rastu štátneho dlhu za posledné tri roky zaraďuje Slovensko na roveň takých „premiantov“ celej EÚ, ako sú Portugalsko, Cyprus, Slovinsko, Španielsko. Zvýšenie zadlženia takmer o 50 percent (z 35 miliárd eur v roku 2009 na 52 miliárd v roku 2012) má na svedomí predovšetkým prvá Ficova vláda, ktorá zoči-voči drastickému prepadu HDP (mínus 4,9 v roku 2009) neurobila v rozpočte žiadne korekcie – zrejme ako jediná v EÚ.

Na pokus o diskreditáciu názorov Rogoffa a Reinheirtovej bol najvyšší čas. Cez nimi definovanú hranicu dlhu 90 percent HDP sa eurozóna prehupla práve v roku 2012.