November mám rád. Syn má narodeniny, neskorá jeseň ukáže posledné farby a potom je tu výročie pádu komunizmu.

Príčinou pádu mosta na diaľnici D1 pri Kurimanoch v okrese Levoča "je pravdepodobne kolaps oceľových skruží, ktoré podopierali debnenie, kam sa lial betón", povedal o možnej príčine tragédie minister vnútra Robert Kaliňák.

Pád ministra hospodárstva by nestál za veľa rečí, keby nekolidoval s inou kauzou. Takto však zakladá zaujímavú otázku: Bol by Pavol Pavlis dokopaný k demisii aj bez Váhostavu?

Všetci sme vedeli, že s prezidentom Milošom Zemanom bude zábava. A všetci sme tiež videli, že občas urobí Českej republike hanbu. Ale ani tí najväčší „optimisti“ v tomto smere netušili, do akých „výšok“ je Zeman schopný vyletieť a následne do akých hĺbok spadnúť. Všetko sa začalo októbrovou návštevou Číny. Nikto nečakal, že pragmatik Zeman, velebiaci big-business, bude v Číne hovoriť o ľudských právach. Lenže miera jeho poklonkovania čínskym vládcom bola nedôstojná.

Krátko po smrti Jana Palacha urobil jeho posmrtnú masku. Neskôr mu vytvoril aj náhrobnú dosku, ktorú však ukradli a roztavili. Sochár Olbram Zoubek mal kvôli tomu problémy až do pádu komunistického režimu v roku 1989.

Už od pádu říše římské se v západním světě vyskytují dva výrazné lidské typy, které ovlivňují společenské klima i politiku. Optimista a pesimista. Od konce nadšeného 19. století, které věřilo na zářné zítřky a všeobecný pokrok (přečtěte si verneovku), pesimistů, celkem pochopitelně, po katastrofě první velké války a vzhledem k děsivým genocidám totalitních hnědých i rudých režimů vale přibývalo a víry v pozitivní vývoj světa rapidně ubývalo.

História najväčšej futbalovej krajiny bude rozdelená na dve etapy. Na obdobie pred 8. júlom 2014 a na obdobie po ňom. Proklamovaná kolízia superveľmocí sa zmenila na kataklizmu Brazílie. Čierna mora z Belo Horizonte, pre Brazíliu už navždy „ten zápas“.

Syriza vyhrala voľby s prostým posolstvom: Zachránime Grékom peniaze a česť pred medzinárodnými inštitúciami, ukončíme brutálne úsporné opatrenia. Prešlo pár týždňov a Syriza spravila čelom vzad. Na rokovaniach v Bruseli prikývla prakticky na všetko. Jej voliči sa môžu oprávnene cítiť zradení.

Spomienky na pád komunizmu pred 25 rokmi vzbudzujú v nás, čo sme to zažili, stále euforické pocity. Veď sme zažili niečo, čo Milan Šimečka výstižne nazval koniec nehybnosti. Ale zažili sme aj roky deväťdesiate. Aké boli? Ťažké? Úžasné? Hrozné? Krásne?

Vývoj za posledných dvadsaťpäť rokov krásne ukazuje, že nielen človek, ale aj národ sa učí jedine z vlastných chýb. Mudrovania z dneška smerom do minulosti sú rovnako zbytočné, ako umárať sa vlastnými detskými pádmi zo schodov. Že intelektuálne jadro Slovenska uverilo Mečiarovi? O nič viac a o nič menej ako zvyšok národa. Že ho vytvorili ako Golema, dali mu do čela šém a pustili ho do sveta?