Trump priznal, že veril, že vojnu na Ukrajine, ktorá sa už viac než tri roky bráni ruskej invázii, bude ľahšie vyriešiť vďaka jeho „vzťahu s prezidentom Putinom“.

Globálna vlna populizmu je objektom záujmu sociológov, novinárov, vplyvných komentátorov a vlastne všetkých, ktorých sa z času na čas zmocní túžba vysvetliť ju. Čo spôsobilo tento nárast polarizačnej politiky využívajúcej ľudský strach a obavy?

Dodatočné clá, ako aj ďalšie americké vývozné obmedzenia, nadobudnú platnosť 1. novembra, pričom ich označil za odvetné opatrenia.

V júni tohto roka sa 32-členná Severoatlantická aliancia pod tlakom Trumpa dohodla na masívnom zvýšení výdavkov na obranu v nasledujúcom desaťročí, pripomína AFP.

Riabkov obvinil Európu z patovej situácie, tvrdiac, že chce viesť „vojnu do posledného Ukrajinca“.

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Oboch opozičných demokratov bez predloženia dôkazov obvinil, že nezabezpečili ochranu federálnych imigračných úradníkov.

Spoluprácu medzi USA a Európou prirovnal k učeniu sa detí jazdiť na bicykli – Washington podľa neho poskytuje podporu, no Európa je čoraz samostatnejšia.

Denník Wall Street Journal nedávno priniesol správu, podľa ktorej USA poskytnú Ukrajine spravodajské informácie o vzdialených cieľoch energetickej infraštruktúry v Rusku, kým zvažujú, či Kyjevu dodajú rakety použiteľné na takéto údery.

Istý čas zneli správy z Ukrajiny nepotešujúco – akoby Rusi skôr postupovali a Ukrajinci skôr ustupovali. Donald Trump navyše na Ukrajincov tlačil, nech sa vzdajú územia. Dnes je všeličo inak, pre Ukrajinu aj pre svet. Vysvetľuje Alexander Duleba.