Viackrát v nedávnej minulosti som aj tu na našich stránkach nabádal k opatrnosti pri používaní slova „fašizmus“ či k tomu, aby sme ho používali presne a zrozumiteľne, to jest: radšej úsporne a s vysvetlením. Občas som tým vzbudil rozpaky, ba (minimálne raz) aj podráždenie. Načo vraj mudrovať o niečom, čo je jasné?

Žijeme v dobe, keď je znova naša sloboda v stávke. A v dobách kríz sa zvyknú nie náhodou vynárať aj debaty o slobode, ktoré sa nezastavia na hranici politickej náuky. Tie spory sú vlastne staronové. Podobne aj zistenie, že o slobode možno hovoriť zodpovedne, alebo aj o nej bohapusto tárať.

Správy a spory okolo práve prebiehajúceho americko-izraelského vojenského zásahu proti Iránu nám opäť pripomínajú nielen to, že mier, akokoľvek žiadúci, nie je samozrejmý stav. Opäť nás konfrontujú aj s niektorými základnými otázkami týkajúcimi sa samotného zmyslu vojnových ťažení, ich legitimity, príčin a následkov.

V minulom diele sme si načrtli konflikt, ktorý môže nastať medzi pragmatickou politikou obmedzenej slobody podriadenej pravidlám a odvolaním sa na slobodu ako metafyzickú ideu, ktorej realizácii sa žiadne politické kompromisy ani inštitúcie nesmú pliesť do cesty.

Na začiatku 20. storočia odporúčal Theodore Roosevelt pre americkú zahraničnú politiku: hovoriť mierne, ale nosiť so sebou veľkú palicu. („Speak softly, but carry a big stick.“) Pokiaľ ide o dnešok, v otázke rozmerov a perspektív papeku Donalda Trumpa panujú rôzne názory.

Keď hovoríme o „americkom sne“, nemali by sme myslieť len na americké sebavedomie. Ide aj o vnímanie Ameriky zo strany „tých druhých“, napríklad aj nás Európanov. To, čo možno povedať o sne, platí aj o sklamaniach snívajúcich – obojstranne, na oboch stranách Atlantiku, a nielen tam.

Ako už v onej dobe súmraku Európy podotkol dobrý vojak Švejk, parafrázujúc Napoleona: „Jó, na frontě se situace mění každým okamžikem“. A nemenej príznačne dodáva: „...nezoufejte, ono to nějak dopadne, tak jako vždycky.“ Ale žiadna sranda to nebola a nie je ani dnes.

Iránsky režim prišiel o dlhoročného vodcu a viacero vedúcich osobností, je skompromitovaný u domáceho obyvateľstva, aj medzinárodne. A predsa kladie odpor, ktorý ešte môže narobiť problémy, a aj jeho medzinárodnú izoláciu môže vystriedať návrat k niečomu, čo bude pripomínať minulý stav. ... A čo odpor domáceho obyvateľstva?

K schopnosti človeka poučiť sa z dejín môžeme byť skeptickí. Môžeme byť aj cynickí. Môžeme poukazovať na to, ako sa vždy znova opakujú tie isté omyly s následkami, v dejinách mnohokrát zaznamenanými, ba aj tými, ktoré sú ešte v živej pamäti, a predsa sa do nich zase ženieme ako nočné motýle do plameňa sviečky.

Prezident Trump už zase splieta niečo na adresu Ukrajiny a jej prezidenta o „kartách“, a stále na tú istú nôtu. Vo štvrtkovom rozhovore pre portál Politico opakoval, že Ukrajina nejaví dostatok ochoty vyjednávať a že Zelenský je (na rozdiel od Putina) „prekážka“ v mierových rokovaniach. A že: „nemá karty, teraz má ešte menej kariet“.