Konec roku se má za příhodný čas k bilancování, letos se toho přihodilo docela dost. Komentátorský tým Týdeníku Echo se sešel, aby se v dění posledních dvanácti měsíců společně pokusil nějak vyznat. Debatovali Lenka Zlámalová, Petr Holub, Jiří Peňás, Daniel Kaiser a Dalibor Balšínek.

Reakcia Európy na utečeneckú krízu či Putinove vojenské manévre prinášajú ozveny hrôz minulosti.

Pred siedmimi rokmi bola moja manželka v Aleppe. Dohodli sme sa vtedy, že tam o rok-dva pôjdeme spolu. Bolo to len pár mesiacov po slávnej káhirskej reči prezidenta Baracka Obamu.

V stredu ráno budeme poznať meno nového amerického prezidenta. Aj v bežnom volebnom roku by šlo o dôležitú vec, toto však nie je bežný čas vo svete.

Za ostatných päťdesiat rokov videl svet inovácie, ktoré mimoriadne znížili vzdialenosti. Azda najvýznamnejšou z nich je štandardizovaný kontajner. Ako to súvisí s brexitom?

Čo urobí administratíva, ktorej osem rokov bolo poznamenaných najdramatickejším rozkladom bezpečnostných štruktúr od roku 1945? Začne moralizovať o palestínsko-izraelskom konflikte.

Od začiatku vojny zahynulo v Sýrii viac ako 400-tisíc ľudí – štyrikrát toľko, ako v Bosne a Hercegovine medzi rokmi 1991 a 1995. A niektorí už majú v hľadaní vinníka jasno.

Stroon (Dalibor Kocián) je hudobník pohybujúci sa zvukovo na pomedzí atmosferických plôch a živej elektroniky. V posledných rokoch vydal niekoľko vecí na slovenskom labeli EXITAB a spolupracoval aj s rôznymi inými umelcami (s Pjonim či Stratasoulom). Aktuálne mu vyšlo nové EP Krakow. V Detaile .týždňa o tom akým spôsobom tvorí svoje skladby.

Zdá sa, že západné ekonomiky sú z najhoršieho vonku. V Spojených štátoch zaznamenali v októbri neočakávane silný rast nových pracovných miest (204-tisíc). Podobne povzbudivé sú správy z druhej strany Atlantiku – britská ekonomika má budúci rok narásť až o dve percentá. Dokonca i Grécko má v roku 2014 podľa predpovedí Európskej komisie zaznamenať pozitívny hospodársky rast. Môj kolega v Cato Institute Brink Lindsey však varuje pred unáhleným optimizmom. I keď sa svet pomaly spamätáva z dopadov krízy, je nepravdepodobné, že sa západné ekonomiky v dohľadnom čase vrátia k mieram rastu, aké si pamätáme z čias pred rokom 2008.

V októbri zverejnil americký Econ Journal Watch výsledky ankety medzi nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu, zameranej na ich ideologické postoje v priebehu ich životov. Spomedzi 71 opýtaných až 51 povedalo, že časom sa ich politické postoje stali viac protrhovými a liberálnymi (v klasickom význame). Minulý týždeň sa na stránkach tohto časopisu objavila slovenská verzia tejto ankety, v ktorej figurovali traja mladí intelektuáli. Jeden z nich, Pavol Hardoš, je už od základnej školy mojím blízkym priateľom. Na rozdiel od nobelistov sa však ich pohľady za ostatných 10 rokov posunuli od silno trhovo-liberálnych k politickému stredu. „Určite mám (...) bližšie k umierneným sociálnym demokratom než k libertariánom,“ uviedol Rado Baťo, bývalý šéfredaktor Trendu.