Lietadlo spoločnosti Turkish Airlines pokojne pristáva v tisícmetrovej nadmorskej výške na medzinárodnom letisku imáma Chomejního južne od Teheránu. Zrolujem si rukávy a dôkladne si hlavu obmotám dlhým zeleným šálom.

Personálna politika predsedu vlády sa dá pripodobniť k pohybu rúk škrupinkára. Sledovať, na ktorom rezorte SNS či HZDS práve sedí minister, alebo už bol odvolaný a je tam niekto iný, si žiada obrovskú koncentráciu pozornosti, s očami prilepenými na prsty ako Fica, tak i tých, ktorí rotujú pod jeho rukami.

„Volám sa Zázračnica Zázračná a na tomto mieste bývam už dosť dlho. Je mi smutno celý rok. Tak sa teším na každé prázdniny, keď sem prídu deti.“

„Věřím, že když budu dál psát, možná se mi podaří zachytit do džbánu duhu vědomí,“ píše hlavný hrdina knihy, Cal Stephanides. V čase, ktorý opisuje, je študentkou súkromnej dievčenskej školy Calliope Stephanidesovou.

„Děti květin nejsme / Čumět, bát se říct vo svý ceně / Bát se sám sebe zatraceně / Vobčas zkusit bejt trochu „high“ / Kdo jsme? / Kde je ten náš ráj? / Děti květin nejsme.“ Autormi tohto textu sú Petr Stanko a Amrit Sen, teda kľúčové postavy pražskej kapely Michael´s Uncle.

Dopis 22 bývalých politiků střední Evropy prezidentu Obamovi (z toho sedmi bývalých prezidentů), včetně světoznámých Walesy a Havla, měl nepochybně vyburcovat americkou politiku vůči (střední) Evropě a Rusku.

Je svet naozaj taký zlý a krutý alebo ho len tak vidia filmoví umelci? Dôležitá otázka, ktorá rezonovala predovšetkým v hlavnej súťaži 62. festivalu v Cannes. Pri spätnom pohľade na dvadsiatku uvádzaných filmov je odpoveď problematická a nejednoznačná. Takmer v každej prevažovali témy násilia a sexu, často v podobách málo videných. Pozrime sa na 9 filmov, ktoré tohtoročný festival v Cannes – v dobrom alebo v zlom – najviac zaujali.

Opera Slovenského národného divadla uviedla premiéru novej inscenácie Smetanovej Predanej nevesty.

Rozhovor so skladateľom, textárom, dušou skupiny Květy, odborníkom na sny a vášnivým zberateľom vinylov Martinom E. Kyšperským.

Na tomto mieste si každý týždeň s chuťou čítam Kvakúňa, Kaščanku či Mičuháza. Tak občas hovoríme Mišovi Kaščákovi, môjmu kamarátovi, a akousi zvláštnou hrou osudu môjmu súčasnému šéfovi. Myslel som si, že Miša už poznám dokonale, prežili sme spolu pánske záťahy, festivaly, ale aj svadby či rodinné dovolenky. No jedno som si nejako neuvedomoval – jeho oddanosť hudbe a všetkému čo s ňou súvisí.