David Howel Petraeus stál dlho na takom vysokom piedestáli, až sa zdalo, že naňho nedosiahnu ani reči neprajníkov. Vyznávač harmonického rozvoja tela i intelektu, legendárny vojenský veliteľ z Afganistanu aj z Iraku, ambiciózny a výkonný šéf CIA budil dojem, že vo svojom diári nemá už ani hodinu voľnú. Očividne mal.

Často počuť názor, že mladí ľudia potrebujú získať kvalitné vzdelanie, aby sa dobre uplatnili na trhu práce. Jedným dychom sa zvykne dodávať, že práve preto je nutné konečne niečo urobiť pre skvalitnenie nášho školstva. Ak vám táto implikácia pripadá správna, usvedčuje vás tak trochu z myslenia hodného minulého storočia. Dokazuje totiž, že ešte stále máte problematiku vzdelávania automaticky a nerozlučne spojenú iba so školou a so školstvom. Pred sto rokmi možno naozaj platilo, že keď sa chcel niekto čosi naučiť, jedinou reálnou možnosťou bolo absolvovanie formálneho vzdelávania v škole. Táto inštitúcia si tak po stáročia udržiavala absolútny monopol na vzdelávanie. Niečo sa dalo naučiť aj z kníh a časopisov, no v porovnaní s dneš¬kom ich bolo málo a neboli zďaleka také dostupné.

Nobelova cena za mír Evropské unii vyvolala uštěpačné, satirické i rozhořčené komentáře, jen těch pozitivních bylo poskrovnu. Je totiž komické dávat cenu za příspěvek k složitým podmínkám míru, který je výsledkem mnoha historických a politických sil, často bezejmenných, většinou nemírových. Byl mírotvorce Gorbačov nebo Reagan? Chamberlain mnichovského míru nebo Churchill, který požadoval ozbrojený zásah proti Hitlerovi? Právě pacifisté měli přece lví podíl odpovědnosti za povzbuzení Hitlerových válečných ambic. Mír ale nemusí být vůbec pozitivní, jak dokládá Pax Romana po likvidaci římské republiky, nebo jak si jej pamatují pamětníci Tábora míru a socialismu.

Dal som si na tú cestu dosť času. Vedie totiž jedným z najkrajších miest Európy. Električka prejde cez Malú Stranu, vyšplhá sa k Pražskému hradu, a potom vás skoro na hradbách vyloží na okraji Nového sveta. Uličky sú ako utopené medzi Černínskym palácom a Hradčanským námestím, to miesto je stále ešte turistami veľmi neobjavené, a preto tiché, romantické a zádumčivé. Bolo krásne, mierne jesenné popoludnie, a tak som si aj záver prechádzky okolo Toskánskeho paláca do Loretánskej ulice užíval. Dom, v ktorom má sídlo volebný štáb Miloša Zemana, som našiel ľahko. Pomohla mi bočná informácia, že svoje „predprezidentské“ útočisko má Zeman a jeho ľudia v byte, kde bývala dcéra T. G. Masaryka, čo, na rozdiel od prítomnosti kancelárie Miloša Zemana, pripomínala pamätná tabuľa na priečelí domu.

Zázračná ingrediencia koláčov našich starých materí, ktorá rástla takmer v každej záhrade. Meria len okolo milimetra, a aby sme z neho nazbierali gram, musíme dať dokopy až 3 300 týchto malých zrniečok.

Verejná diskusia o vulgárnosti reality šou, to je presne to, čo naša malá kapitalistická republika na ceste k socializmu potrebuje. Minister Maďarič to trafil presne, avšak nepovedal všetko. A to je škoda, lebo verejnosť sa v diskusii síce vyrozpráva, ale ako vždy, riešenie problému neponúkne žiadne. Lebo je to problém, určite, minister má pravdu, aktuálna sezóna reality šou je ďaleko za akýmikoľvek hranicami a treba ho riešiť.

Rodič, ktorý dáva svoje dieťa do záujmového krúžku, by mal dopredu vedieť, že je to aktivita nielen pre dieťa, ale i pre neho samotného. Od neho sa očakáva, že dieťa bude motivovať, povzbudzovať, prehovárať. A keď dieťa začne vymýšľať, rozhodne nie je výchovné s úľavou so všetkým seknúť.

Zakladateľ a autor všetkých hier Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka si myslí, že jeho malou povinnosťou je pokračovať v tom, čo začal. Rád by kariéru zakončil na budúci rok, keď bude mať divadlo päťdesiat rokov, ale nevie, či to dokáže.

Pred tromi rokmi som mal tú česť stretnúť Vás v Bielom dome ako súčasť delegácie asi 50 ľudskoprávnych aktivistov z celého sveta.

Český kultúrny historik Jiří Rak napísal na margo českého prezidenta, že má funkciu akéhosi náhradného kráľa. Česká spoločnosť kráľov mala, má teda čím pomeriavať. Slovenská pozná akurát chalupkovskú romantickú službu slovenskej družiny kráľovi, chorého kráľa Janka Kráľa a starých rozprávkových kráľov, hľadajúcich princov pre dcéru a krajinu.