Keby bolo išlo všetko podľa plánu, už pred 20 rokmi sa mal stať vrcholným nemeckým politikom. Lenže vtedy stroskotal. A tak sa zdalo, že starnúci konzervatívny euroskeptik dožije v politike na periférii. Ale Peter Gauweiler mieri opäť na vrchol.  

Ono sa to ľahko povie tým, čo varia dennodenne: „Však normálne sa kuknem, čo mám v chladničke a niečo navarím, nie?” tvrdí mi mama spolu so svojou vernou kulinárskou kópiou, mojou sestrou. Nie. Nie je to tak. Je to akoby ste chromému povedali, nech sa normálne zdvihne z toho vozíka a začne chodiť. Keď nemáte zmysel pre varenie, jednoducho to nejde.

Ak je bulvár v niečom užitočný, tak je to spôsob, akým ide po krku nehodným politikom a iným verejným činiteľom. Škoda, že svoju najsilnejšiu zbraň – investigatívu – nevyužíva častejšie.

Od jedného z najväčších triumfov v dejinách Poľska uplynulo tento rok 400 rokov. Dňa 29. októbra v roku 1611 sa do Varšavy po víťaznej vojne vrátil hajtman Stanisław Żółkiewski, ktorý rok predtým dobyl Moskvu. Priniesol so sebou ruského cára Vasila IV., následníka trónu veľkovojvodu Ivana a náčelníka ruskej armády vojvodu Dmitrija.

Z iniciatívy mladých kunsthistorikov a galeristov vznikla v júni 2011 v Bratislave nová galéria s názvom Faica. Úvodné výstavy Ľubomíra Ďurčeka (kurátor Juraj Čarný) a poľského multimediálneho umelca Oskara Dawického sú prísľubom vskutku kvalitného programu.

Hlavne treba trúbiť. Netrúbiť je nebezpečné. Keď obiehate človeka, musíte zatrúbiť, inak vám vletí pod kolesá. Keď obiehate iné vozidlo a nezatrúbite, nabúrate. Predbieha sa z oboch strán. Síce sa jazdí hlavne naľavo, a ak to vodičovi vyhovuje, môže ísť aj v protismere. Predbieha sa, aj keď je v protismere obrovský autobus.

Nikdy nechodím v noci, možno o pár rokov, ako zaslúžilý prostatik, budem musieť v noci vstať a ísť. Len raz som sa zobudil, vstal a šiel, a kým som bol preč, spadla zo steny polica preplnená knihami na posteľ, z ktorej som vstal a šiel.

Jedno z mnohých znamení nášho kultúrneho úpadku sa týka verbálnych urážok. Žijeme v dobe, keď ide výlučne o bezduché alebo sexuálne narážky.

Už ako dieťa som bol poslucháč a som ním dodnes. V Prešove sme bývali v dome, na ktorom bol amplión. A z neho stále išla hudba – dychovky, Alexandrovovci, folklór – všetko okrem tanečnej hudby.

Planétu vedomostí nám predávali ako arabského plnokrvníka, favorita všetkých dostihov. Podľa našich zistení ide o starého, chorého a mimoriadne hlúpeho koňa, ktorému treba čo najskôr uštedriť ranu z milosti. Vyvoláva to všelijaké pocity, ale v prvom rade je to smutné.