SaS hľadá stratených voličov a nové riešenia pre 21. storočie. Aj taký by mohol byť odkaz výročného kongresu strany po desiatich rokoch fungovania.

Zvolená europoslankyňa za stranu SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová podala žiadosť o pozastavenie členstva v strane.

Ak k rozprávaniu o mužoch – lebo v našom výbere sú najmä muži – niečo chýba, tak je to príbeh žien. Nielen tých, ktoré sa samy rozhodli pre konfrontáciu s režimom (Hana Ponická). Dôležité je spomenúť aj tie, ktoré sa medzi neprivilegované osoby režimu dostali vďaka svojmu partnerovi. Pre mnohé rodiny to bola najťažšia skúška, a nie všetky rodiny v nej obstáli.

Barack Obama sa vyjadril, že ho Nobelova cena za mier prekvapila. Prekvapený nebol sám. Je dokonca možné, že cena mu skomplikuje pozíciu na domácej scéne.

147, 148, 149, 150. Čísla na kandidátke SaS, ktoré sa vďaka krúžkom desiatok tisícov voličov dostali do parlamentu, sú podľa mnohých komentátorov nášľapovými mínami rodiacej sa štvorkoalície. Čo vlastne vieme o „Obyčajných ľuďoch“? Čo o nich vlastne vieme?

Rozumní chlapci! Toto jsou rozumní chlapci!? Vždyť je to tu jeden vedle druhého samý debil nebo blbeček! Vždyť se podívejte! Debil – blbeček, debil – blbeček, debil – blbeček, debil – blbeček, debil – blbeček! Akorát támhle vzadu – to je snad jediná výjimka – sedí dva blbečci vedle sebe!!! (Vyšetřování ztráty třídní knihy)

Je odškrtnuté. Španieli na svojej ceste za blahobytom, občas dosť pojašenej, odstavili nablýskaný koč a vypriahli paripy. Káru plnú sklamania chcú tlačiť sami.

František Mikloško je posledný mohykán epištolárnej literatúry. Nepíše maily, ale listy. Rukou, pevným, rovným, pravidelným písmom, nie takým okrúhlym ako Albín Bagin, Stanislav Rakús a Pavel Vilikovský, ktorých listy by ste mohli rovno odovzdať do archívu Slovenskej národnej knižnice, ale rovnako čitateľným.

Podozrenie, že WHO vyhlásila pandémiu prasacej chrípky pod vplyvom farmaceutického priemyslu, sa donieslo aj na Slovensko. S tým, že obvinenie verejne hlása sám premiér, je však vážny problém. Vláda, ktorú vedie, sa pri nákupe vakcín správala nemenej čudne ako WHO s propagáciou očkovania.

Vlak do Kyjeva ide z Prahy tridsaťjeden hodín. Znie to desivo, ale v podstate sú to dve noci. Cez deň medzi nimi je navyše sedemhodinová zastávka v Krakove, kde sa čaká, kým príde nejaký poľský vlak, ktorý mieri tým istým, teda východným smerom. To chápem, pretože kvôli tým dvom vagónom, v ktorých počet cestujúcich len mierne prekračuje počet sprievodcov, by sa to naozaj nevyplatilo. Vlak, príliš drahý pre Ukrajincov, ktorí cestujú domov lacnejšími autobusmi (čudovali by ste sa, koľko toho z Prahy na Východ chodieva), je však pre Čechov príliš pomalý. Stráviť tri dni na cestách...