Ráno o šiestej, niekedy ešte skôr, mi začnú popred dom chodiť ľudia. Tibetské babky s ružencami, mnísi, ale aj mladí ľudia držiaci sa za ruky (!), aj staršie páry, dokonca aj deti. A všetci idú jedným smerom. Ale všetci do jedného. Nevyzerajú však ako sprievod ani ako protestné zhromaždenie. Proste ľudia, ktorí idú po ulici.

Počas dušičkových dní si katolícka cirkev spomína aj na ľudí, ktorých cirkev vyzdvihla medzi svätých a blahoslavených. Slovenskí veriaci by tento zoznam radi rozšírili aj o ďalších Slovákov. O koho ide?

Poznáte to.  Pozeráte v televízii svoju obľúbenú reláciu alebo film a zrazu príde reklama. Na tom by nebolo nič zvláštne, až na to, že ste nútení siahnuť po ovládači a stíšiť zvuk.

Vo chvíli, keď čítate tieto riadky, už možno viete, či samit EÚ priniesol prelomové návrhy na riešenie dlhovej krízy, alebo išlo o ďalšiu rozpačitú vrcholnú schôdzu eurolídrov. Existuje ešte dobré východisko?

Aktuálny Björkin projekt Biophilia prekračuje všetky konvencie hudobného priemyslu. Okrem hudby zahŕňa počítačové aplikácie, výstavy či vzdelávacie programy. Odvážny čin odvážnej umelkyne.

Bolo pred kľúčovými voľbami v roku 1998, keď ešte Dzurinda nemal skúsenosť s premiérskou stoličkou. Jedného dňa mi zavolal do Martina, a požiadal ma, či by som sa nevrátil do Bratislavy. Išlo o stretnutie u Ernesta Valka a týkalo sa návrhu stanov SDK.

Výňatky z prejavu predsedu SaS Richarda Sulíka, v ktorom minulý utorok, pár hodín pred pádom vlády, hájil postoj strany hlasovať proti eurovalu.

Keď som pred časom písal v .týždni o fenoméne kastrátov k článku Tiene anjelských hlasov, v mnohom ma inšpiroval aktuálny album Cecilie Bartoli Sacrificium. Ťažko uveriteľné sa medzičasom stalo pravdou: svetoznáma mezzosopranistka zavíta v štvrtok do Bratislavy, aby so súborom Il Giardino Armonico predviedla tento zaujímavý projekt koncertne.

Vlastne som sa potešil, keď mi moja známa povedala: „Bývalý premiér Topolánek súhlasil, že poskytne rozhovor, ale jediný český novinár, ktorému dôveruje, ste vy.“ Mirek Topolánek po tom, čo prestal byť premiérom, veľa rozhovorov nedáva. Má na to mnoho dôvodov, od všeobecnej naštvanosti na novinárov, ktorí sliedili v jeho rodinnom živote cez znechutenie politikou až po podozrenie z korupčných káuz, ktorých sa za obdobie jeho vlády vynára určite viac, než je mu príjemné.

Keby bolo išlo všetko podľa plánu, už pred 20 rokmi sa mal stať vrcholným nemeckým politikom. Lenže vtedy stroskotal. A tak sa zdalo, že starnúci konzervatívny euroskeptik dožije v politike na periférii. Ale Peter Gauweiler mieri opäť na vrchol.