Emil, vieš, čo robím, keď nič nerobím? Dívam sa na telku. A keďže nič nerobím furt, tak na ňu zízam stále. Rozmýšľam, ako sme žili, keď nebola televízia. Ani si to už neviem predstaviť.

Sú dedinky, kde sa na pohľad nič nedeje. Nezaplavila ich povodeň, nestavajú tam múry, „riešiace rómsky problém“, obyvateľov netrápia žabomyšie komunálne vojny. Žije sa v nich pokojným životom, zaujímavým len všednosťou.

Na sídlisku v Devínskej Novej Vsi žijem od roku 2004. Ešte pred pár dňami som písal milý fejtón pre ročenku našej fabriky Volkswagen. Ako už neraz predtým, opäť som raz oslavoval očarujúcu polohu Devínskej Novej Vsi, diaľavu moravských luhov, pocit bezpečia, ktorý nám dodáva nad nami tróniaca Devínska Kobyla a pocit akejsi plážovej pohody, ktorý máme vďaka Sandbergu.

Skúšam zhrnúť čriepky z diskusií o živnostníkoch a dohodároch. Je to zvláštne čítanie o rodiacej sa mýtotvorbe. Možno vôbec prvým mýtom je predstava, že živnostníci sú tradiční remeselníci. Lenže „živnostníkmi sú aj desaťtisíce ďalších ľudí, ktorí pracujú na autorské zmluvy alebo dohody o vykonaní práce – vedeckých pracovníkov, prekladateľov, grafikov, redaktorov, umelcov, ekonómov, IT expertov, ale aj mnohých iných profesií, ktoré vykonávajú samostatne zárobkovo činné osoby od architektov až po sociálnych pracovníkov (Darina Kárová).“

Emil, dúfam, že zima sa už končí. Keď som bol malý chlapec, mal som zimu rád a želal som si, aby bola dlhšia ako bývala, lebo niekedy snehu veľa nenapadalo, aj keď na staré kolená sa vždy zdá, že v detstve ho v zime bolo viac. Tak či onak, teraz som rád, keď svieti slnko, môže byť aj pod nulou, ale nech svieti, lebo keď je zamračené alebo prší, tak to nestojí za nič, aj keď je vysoko nad nulou.

Nie je to tak dávno, čo sa nám s Gréckom spájali najmä pláže a dórske stĺpy. Dnes sú to slová ako bankrot alebo štrajk. Aktuálne ekonomické problémy len obnažili polstoročný sociálny konflikt v Grécku.

Médiá si ho všimli, keď nazval Dobroslava Trnku klamárom. Ako prvý človek zvnútra otvorene hovorí, ako fungovala prokuratúra pod jeho vedením. Štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka.

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden Jules. Jeho druhé meno bolo Verne a tak písal verneovky. V jednej z nich vytvoril veľmi vzrušujúci obraz zemského vnútra. Obraz, ktorý vytvára o zemskom vnútri geofyzika, je tiež vzrušujúci, hoci zrejme nie až tak, ako ten Verneov. Z hľadiska vernosti opisu je to naopak. Ten Verneov obraz nie je príliš verný, ten geofyzikálny je oveľa vernejší.

Pre ľudí, ktorí počúvajú hudbu, je producent len nepodstatným menom na obale albumu. No bez nich by vôbec nevznikli niektoré z najlepších platní v dejinách populárnej hudby. Jedným z nich je aj zvukový čarodejník a motivátor Daniel Lanois.