Dňa 7. 11. vysvätil pápež Sagradu Famíliu, a tú udalosť, ako asi tušíte, nespomínam z dôvodov emocionálneho rozochvenia, ktoré v niektorých pápežská stolica vyvoláva, ale vnímam ju z tzv. svetského hľadiska, konkrétne z hľadiska symboliky tejto katalánskej atrakcie (nie pejoratívne) voči mestu Barcelona.

Dokument Tamry Davis(ovej) Jean-Michel Basquiat: The Radiant Child je v prvom rade založený na rozhovore, ktorý so Žiariacim dieťaťom nakrútila v 1985.

Prvého Indiána som v New Yorku videla len nedávno. Štrádoval si to po Druhej Avenue v nohaviciach. Hore bol úplne bez, len na rovný chrbát mu padali lesklé čierne vlasy.

Deviateho októbra sa okolo hlavnej cesty v Central Parku točil nekonečný had čakajúcich, zastúpené boli staré máničky pripomínajúce dlhými striebornými vlasmi a ladnými tanečnými pohybmi Gandalfa, tety s igelitkami, aj mládež v tématickách tričkách.

Dnes ráno som vstal o šiestej a obliekol si niekoľko vrstiev šatstva, pretože som išiel hrať futbal do Brooklynu a bolo dosť chladno. Počúvam, že aj Slovensku. Táto zima asi zase nebude jedna z najteplejších v histórii vesmíru. V Cancúne asi tiež nečakali, že budú mať najstudenší december za posledných sto rokov, práve keď sa koná koncil o konci sveta z oteplenia.

Keď sa ľudia v New Orleanse, ktorých tradičná cajunská kuchyňa žije z darov mora, a najmä rybári a lovci kreviet na pobreží Louisiany, Mississippi a Alabamy toho roku na jar chystali na začiatok lovnej sezóny, vyzeralo to na skvelý rok.

Kde bolo, tam bolo, za horou s nápisom Hollywood žil jeden herec, ktorý mal všetko, o čom ľudia obyčajne len snívajú.

Môj spoluhráč Grant z futbalového mužstva Bend It Like Posh bol nejaký apatický. Zvyčajne najpohyblivejší záložník, ktorý má dosť energie vypomáhať v útoku i obrane, len zamyslene postával a bol mysľou úplne inde.

Pamätáte sa, ako dederóni (bývalí obyvatelia NDR, poznámka pre mladších) vyhrávali kedysi všetky možné športové súťaže? Vyhrávaš v športe, propaguješ socialistickú vlasť. Ako už vieme, stál za tým často doping.

Zobudila som sa do absolútneho ticha, absolútne nezvyklého. Napadlo 40 centimetrov snehu a ulice ešte nie sú odhrabané, nikto nejazdí, nikto netrúbi. Školy sú zavreté a v Central Parku sa ľudia preháňajú na bežkách. Prejsť do kaviarne znamená veľa manévrovania, vyhýbania sa gigantickým kalužiam na rohoch, kam ľudia, čo vstali dávno predo mnou, nahrnuli hory snehu. Do čižiem mi preteká brečka – okrem mňa sa všetci brodia mestom v gumákoch, tichí a zdanlivo odovzdaní, ale pripravení hrýzť.