Finále majstrovstiev sveta vo futbale sledovali dve miliardy ľudí. Parím medzi nich. Akosi ma to celé strhlo. Najprv ma uchvátil komentátor Marcel Merčiak. Tomu hovorím druhý plán! Oproti nudným Rakušákom, ktorí sucho komentovali každú piatu nahrávku, my sme mohli ulietavať na okrídlených informáciách, ktoré síce často nesúviseli s tým, čo sa odohrávalo na trávniku, ale to vôbec nevadilo, naopak, ten prúd plný športových metafor pána Merčiaka ma ohúril tak, že na ďalší zápas som sa tešila už len kvôli nemu.

Vlani som na tomto mieste písal, že Andrej Babiš načas umlčal svojich kritikov: do čela svojho denníka MF Dnes najal najslávnejšiu českú investigatívnu novinárku Sabinu Slonkovú, čím z nej urobil „kanárika v bani novinárskej slobody" (.týždeň 47/2013). Takže kanárik zdochol. Po pol roku.

Dozrel čas, aby sme preformátovali naše dejiny. Už to nie sú len dejiny národného obrodenia, dejiny Štúra a Hurbana či ich mináčovských interpretácií. Už nie sme národom, ktorý musí dokazovať svoje hranice. Už sa o ne nemusíme báť a vieme ich prekročiť.

Do festivalu Bažant Pohoda zostávajú tri týždne. Počas nich vám prinesieme prudko subjektívne prehľady toho, čo sa nám – Petrovi Bálikovi, Tomášovi Slaninkovi a mne – javí na tohtoročnej Pohode ako najzaujímavejšie.

Časť verejnosti vníma pochod za život kriticky, niekedy až veľmi kriticky. Liberáli nechápu, načo také veľké haló, keď počet interrupcií klesá. Snaha chrániť ľudský život v jeho začiatkoch im pripadá ako morálny fetiš. Veď by bolo absurdné, aby zhluk buniek prevážil utrpenie žien, ktoré si nemôžu dovoliť dokončiť tehotenstvo. Nie preto, že deti nechcú, ale preto, že sa nemôžu o ne postarať: lebo boli znásilnené, lebo živoria na hraniciach chudoby a prežitia, lebo im chýbalo vzdelanie, na ktoré mali právo a otehotneli príliš mladé... Ľavici prekáža Katolícka cirkev.

Stoly trhovníkov sa zaplnili malými zaprášenými bobuľkami, nad ktorými krúžia osy. Lačne si tie strapce berieme domov, aby sme nad nimi krúžili zas my a bojovali o ne s vínnymi muškami. Prišiel sladký čas vinobrania.

Nemecký kancelár Otto von Bismarck mal dosť povahových chýb, no rozhodne medzi ne nepatril nedostatok ambícií. Mnohé z týchto ambícií aj uskutočnil. Zanechal na Nemecku pečať svojej osobnosti, v ktorej sa spájal pozoruhodný rozum s ešte pozoruhodnejším šialenstvom.

„V hudbe nemá zmysel hrať sa na nemennosť hraníc.“ Tento výrok Mariána Vargu sa mi už niekoľko rokov spája s dvojicou festivalov. Jedným z nich je Arcus Temporum v maďarskej Pannonhalme, druhým sú Konvergencie. Arcus Temporum oslávil predposledný augustový víkend už desiate výročie svojho vzniku. O starobylom benediktínskom opátstve, pamiatke UNESCO, som na stránkach .týždňa už niekoľkokrát písal.

Dvadsaťštyri zastávok MHD v Bratislave je zamorených hustým, zvukovým smogom. Hrá na nich rádio. Štyridsiatky na teplomeri, do šialenstva nechýba veľa. Klinec do rakvy vám zatlčie Marika alebo Jožo. Však viete, ktorí. Mesto v spolupráci s Dopravným podnikom sa rozhodlo zbaviť občanov posledných zvyškov osobnej slobody a na voľnom priestranstve im búši do hláv rádiové splašky.

Kolektívne vystúpenie vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu z prípadu Cervanová nijakého psychológa zrejme neprekvapilo. Je ako vystrihnuté z piatej kapitoly knihy Carol Trevisovej a Elliota Aronsona Chyby se stali (ale ne mou vinou).