Nájdených 4004 výsledkovpre výraz „.cps“
Zoradené podľa
.týždeň

Mapu nepotrebujem, mám GPS

.časopis .týždeň doma 27.09.2009

Rozhovor s Jánom Škrovinom z Klubu slovenských turistov v Brezne, ktorý štyridsať rokov značkoval turistické chodníky.

.týždeň

Kto bojuje proti kríze?

.eva Čobejová .časopis 02.08.2009

Práve sme v kampani Bojovníci proti kríze. Je to z tvorivého pohľadu dobre vymyslená kampaň. Vidno, že ľudia, ktorí do tejto kampane išli – najmä reklamné agentúry – si dali záležať. Zaplnili mediálny priestor vtipnými zábermi, snímkami aj originálnym logom. Táto kampaň celkom príjemne oživí médiá v letnom čase, keď je reklamy pomenej.

.týždeň

Nepokojný pokoj

.zuzana Mojžišová .časopis .literatúra 20.07.2009

Andor Weér, hrdina a rozprávač z románu Attilu Bartisa (1968) Pokoj, sa po celý čas strhujúceho (nie v zmysle akčnom) príbehu pokúša nevyhovárať sa na chyby iných, neumývať sa v ich špine, nebyť zbabelý, vyslobodiť sa z krypty, kde sa dobrovoľne zahrabal, prosto žiť tak...

.týždeň

Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 07.06.2009

Sú mestá, v ktorých vítate, keď sa behom času menia. A sú také, v ktorých vás nadchne ich nemennosť. Poľský Krakov je jedným z nich. Odkedy bol Krakov hlavným mestom celého Poľska, uplynulo zopár storočí, a takmer storočie prešlo od čias, čo za Rakúsko-Uhorska zažil, ako mnohé iné mestá bývalej monarchie, svoju poslednú zlatú éru, a zmenil sa len málo.

.týždeň

Kamikadze blues

.peter Schutz . .časopis .komentáre 11.04.2009

Pred Vianocami vzbudilo veľké pohoršenie slovenských ekonómov, že Ján Počiatek zvýšil deficit rozpočtu 2009 o štyri desatiny percenta. Zlaté časy... Skutočnosť, že po štyroch mesiacoch patrí pôvodný schodok už len do ríše snov, ilustruje nielen krok, akým cvála hospodárska kríza, ale najmä zaostávanie politických rozhodnutí.

.týždeň

Príbeh slovenského P.E.N. klubu

.peter Zajac .časopis .osobnosti 28.09.2009

Na prvý pohľad by mohol príbeh slovenského centra P.E.N. zaujímať zopár milovníkov literatúry. Vypovedá však o čomsi, čo je príznačné pre dnešné časy.

.týždeň

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 20.09.2009

V poslednom (alebo ostatnom?) čase sa stále a nepretržite hovorí o našom jazyku, ako keby práve náš jazyk, ktorým hovoríme, prostredníctvom ktorého si rozumieme (ale aj nerozumieme) bol tým najpálčivejším problémom dneška. Sme na náš jazyk hákliví.

.týždeň

Monty Hallova úloha

.časopis .veda 06.09.2009

Monty Hall nikdy nedosahoval kvality Monty Pythona, ale jeho televízna šou bola svojho času veľmi populárna. Dnes je známy najmä vďaka matematickej úlohe, s ktorou nemá nič spoločné.

.týždeň

Povstanie spoza pódia

.martin Droppa .časopis .týždeň doma 06.09.2009

Výnimočnosť týchto osláv SNP spočíva v prostom fakte, že ide pravdepodobne o posledné veľké jubileum, na ktoré prišlo toľko priamych účastníkov bojov. Čas je neúprosný. O päť rokov ich bude oveľa, oveľa menej.

.týždeň

Gény tiež – cez emócie

.františek Šebej .časopis .kritická príloha 23.08.2009

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).