Moderný vek je okrem iného vekom čoraz častejších a presnejších meraní. Meriame zdravotné dáta, zloženie potravín, výkonnosť prevádzok v priemysle, kvalitu vzdelania. Čím častejšie meriame, tým viac si uvedomujeme, že niektoré merania sú nepresné, a tiež, že číslami často nezachytíme celú realitu. Čísla však vystihujú aspoň časť skutočnosti, a preto ich stále spresňujeme.

Sme v Londýne, na olympiáde, ktorá je zelená, multikultúrna, opätovne po štyroch rokoch symbolizujúca jednotu nášho rôznorodého sveta.

Sú prázdniny a vzhľadom na to, že väčšiu časť tých minulých som preležal pri mori, rozhodol som sa, že tentoraz zase berieme stan a bicykle a vyrazíme na cesty. Vybral som Balaton. A to z mnohých dôvodov. Zatiaľ čo ja som bol v posledných desiatich rokoch v Maďarsku nespočetnekrát, môj pätnásťročný Jakub nie a na dovolenku pri Balatone koncom deväťdesiatych rokov má toľko spomienok, koľko mu ich poskytnú staré fotografie a naše rodičovské rozprávanie o jeho detstve, ktoré má vo svojom veku rád asi rovnako ako najmenej obľúbené predmety v škole.

Už je tradíciou, že v .týždni po Bažant Pohode nenájdete príspevok od Michala. Väčšinou ho zastúpi Juraj Kušnierik, tentoraz píšem za seba, ale aj za celý tím Pohody. Mišo totiž oslavoval štyridsiatku. Deň pred štartom festivalu, takže na žiadne oslavy nebol čas. Pripili sme si kalíškom repáku, ktorý nám nechal Karolko, ladič našich klavírov. Karolko by sa bol tento rok dožil 62 rokov, pritom vitalitou a pohľadom na svet bol akoby jedným z najmladších v našom festivalovom tíme. V tomto sem patrí k tým najmladším aj Mišo.

Stojíme na vrchu jeho 23-poschodového hotela a Cem Saffari neskrýva hrdosť a spokojnosť. „Je tu rýchlejší ekonomický rast ako v Dubaji. O štyri či päť rokov dosiahne Kurdistan to, čo trvalo Arabským emirátom celých dvadsať. Uvidíte, ani to tu nespoznáte.“ Takto znie jeho odpoveď na našu otázku, prečo sa sem presťahoval z Londýna.

Jan Švankmajer (1934) nazval tvorivý proces medzi inšpiráciou a výsledným artefaktom „mínovým poľom vlastných obsesií". A najvplyvnejší psychológ minulého storočia C. G. Jung zasa hovoril o nutkavých predstavách ako o stotožnení vedomia s nevedomými obsahmi nášho prežívania skutočnosti.

Pod ideálnym strojom si väčšina z nás predstaví stroj, ktorý za nás urobí všetku našu robotu a ešte nám pritom poškrabe chrbát. Inžinier si pod týmto pojmom predstaví asi niečo oveľa prozaickejšie – stroj s maximálnou možnou účinnosťou. Čo si to vlastne predstaví? Čo to je – tá účinosť – a aká je jej maximálna možná hodnota?

Len málokto dnes verí alchýmii. Oveľa viac našich súčasníkov verí astrológii, homeopatii alebo matematickým modelom v ekonómii. Alchýmia má zo všetkých spomínaných žánrov výrazne najhoršiu povesť. A to je škoda.

Naše sídliská rýchlo menia svoj vzhľad. Zateplené a jasavými farbami vymaľované domy však začínajú vzbudzovať rozpaky aj kritiku. Je toto správna cesta?

Hymny majú zaujímavý život. Dá sa na nich pekne vidieť, čo dokážu detaily. Texty sú väčšinou tie šťastnejšie, aj keď, aj tu sa vie udiať všeličo. Neviem, čo by Janko Matúška povedal na maličkú zmenu, keď sa v tej našej zmenilo v prvej slohe „sa“ na „ich“. Týmto sa totiž zmysel druhej slohy úplne pootočil. Chceme zastaviť niečo, čo nás má prebrať. Áno, tvrdý spánok je úžasný, sám by som chcel byť často medveďom v zime, ale neviem, neviem, či to tak Janko myslel. S hudbou je to ešte zapeklitejšie.