Vzhľadom na nedávne udalosti je ťažké ostať optimistom ohľadom budúcnosti Egypta. Minulý pondelok zahynulo 51 stúpencov Moslimského bratstva pri streľbe, ktorá bola podľa armády aktom sebaobrany. Po zatknutí vedenia Moslimského bratstva a odchode saláfistickej strany Al Nour z formálnej politiky sa núka otázka, či sa Egypt nemá pripraviť na vlnu politického násilia. A ak sa aj podarí najhoršiemu scenáru zabrániť, vojenský prevrat vytvára veľmi zlý precedens pre budúcnosť egyptskej demokracie. Až sa krajina opäť dočká volieb, budú jej volení politici zodpovední občanom alebo generálom?

Londýn prišiel k nám, do Havany. Počas celého týždňa od prvého júna sa v Havane konal týždeň britskej kultúry. Oslava tejto kultúry na našich uliciach vyšla, ešte aj počasie sa rozhodlo na našom ostrove vyjsť v ústrety a synchronizovať sa s tým na tom druhom ostrove. Šedivá obloha, mrholenie a drobný dážď, dokonca hmla ráno pri východe slnka.

.otázka z minulého mesiaca Máme 25 koní, chceme určiť tri najrýchlejšie z nich. Nemáme k dispozícii stopky, ale môžeme usporiadať ľubovoľný počet dostihov piatich koní, pričom kone vždy dobehnú v poradí od najrýchlejšieho k najpomalšiemu. Aký je najmenší počet dostihov piatich koní, ktorý nám umožní určiť tri najrýchlejšie kone z celej dvadsaťpäťky.

Strašenie či hrozba? Kim Čong-un sa v priebehu minulého týždňa vyskytoval v médiách celého sveta na titulných stranách. Ak mu šlo o to, tak svoju vojnu už vyhral. Severná Kórea ohlásila, že rozdrví svojich nepriateľov, Južnú Kóreu a USA.

Silvo Krčméry sa zoznámil s Dominikom Tatarkom v druhej polovici osemdesiatych rokov. Keď sa u neho v podkroví Silvo prvýkrát usadil, Dominik mu povedal: „Dajte si, prosím, dolu okuliare.“ Keď si ich Silvo sňal, Dominik povedal: „Máte tvár ako apoštol!“ A odvtedy ho už Dominik medzi nami takto menoval. Silvo Krčméry bol apoštol, ktorý celý život kráčal „naboso v sandáloch.“ Bol výnimočne nadaný, vedel cudzie jazyky, vedel pekne spievať, mal skvelú pamäť, ukončil na Karlovej univerzite v Prahe medicínu.

„V nedeľu pôjdem do kostola do Harlemu!” hrdo som oznámil Blahovi Uhlárovi, Petrovi Tilajčíkovi a Braňovi Mosnému z Divadla Stoka, s ktorými trávim väčšiu časť augusta na festivale FringeNYC v New Yorku. Stoka už má za sebou všetkých päť predstavení a nedopadla vôbec zle – ale o tom až v reportáži po návrate domov.

V auguste si pripomíname 99 rokov od začiatku Prvej svetovej vojny. V každej obci a v každom meste máme pomník padlých. Celé litánie zavraždených mladých mužov.

Pomaly sa lúčim so štvrťou, v ktorej som žila takmer dvadsať rokov. Chodím po uliciach, dumám o tom, ako sa za celý ten čas zmenila, a aj keď je nočný život v nej občas vyšinutý a teším sa na život v pokojnejšej štvrti, nedokážem sa odpútať z tohto jej „bordelu“ bez ľútosti. Vždy ma dojímala atmosféra staníc a táto podstaničná „holka“, so svojskou atmosférou malého bratislavského Žižkova okolo budovy YMCA, bola čímsi vysnívaným. Ako keď v jednej poviedke chlapec ušiel k cirkusu a býval v skutočnej maringotke.

Tak teda Karlove Vary. Prvýkrát v živote do najznámejšieho kúpeľného mesta v širokom okolí (podľa niektorých v celej Európe), prvýkrát na „áčkový” filmový festival.

Celé storočia sa objavujú dve veľké predstavy slobody. Prvá predstava, možno ju nazvať „epická“, je sloboda, ako ju chápal Hegel alebo Marx: je to sloboda spasiteľov a revolucionárov.