Poverený riaditeľ Domu umenia/Kunsthalle Bratislava Juraj Čarný hovorí, že vždy chcel robiť sprostredkovateľa medzi umelcom a divákom. Dnes mu práca kurátora zaberá len desatinu času, inak je to predovšetkým manažovanie, cieľ však zostáva rovnaký.

Nikdy som si nemyslela, že to raz poviem, ale Venezuela je na tom horšie ako Kuba. Nechýba im viac základných tovarov, nečelia takému ekonomickému kolapsu, netrpia takým policajným dohľadom, ale sú na tom horšie ako my. Chcú totiž prejsť tým, z čoho sa my chceme dostať.

Jaroslav Daniška sa pred časom pokúsil vysvetliť, prečo Putin klame (.týždeň 8/2015). Rád by som na jeho text reagoval a otočil optiku – na Západ. V západných médiách, čiže aj v slovenských, možno sa v posledných rokoch dočítať na adresu Ruska len toľko, že porušuje medzinárodné pravidlá, klame a ohrozuje mier široko-ďaleko. Ešte do toho zaznie, aká je ruská propaganda šikovná a malo by sa ju obmedziť, ak nie priam zakázať. USA organizujú proti Rusku euroatlantickú koalíciu, sankcie, na Ukrajine stmeľujú prívržencov vojny proti Rusku až do posledného Ukrajinca a politikov Európskej únie odhaľujú ako svojich služobníčkov.

Ešte nestihlo doznieť jasanie JUDr. Chromíka nad mimoriadne úspešným referendom a už ho prekryla iná vzrušujúca téma: exhibicionistický finančný coming out MUDr. Liptáka.

Známy český komentátor Jan Macháček prestúpil od februára zo servera Respekt.cz do Lidových novín. Ešte predvlani o tomto čase by to zaujímalo len iných novinárov. V premenenom svete českých médií je to však prestup „od Bakalu k Babišovi“.

Pred 46 rokmi sa v centre Prahy upálil študent Jan Palach. Hoci jeho spôsob protestu proti okupácii Československa a nastupujúcej normalizácii vyvolal rozporuplné reakcie, Palach sa stal symbolom odporu proti komunistickému režimu. V mene akých ideálov je dnešná generácia ochotná položiť aj svoj život?

Situácia v eurozóne je stále komplikovaná. Vývoj v rôznych častiach menovej zóny je naďalej rozdielny a rast sa oslabil už aj v doterajšom motore Únie, v Nemecku.

Krátko po smrti Jana Palacha urobil jeho posmrtnú masku. Neskôr mu vytvoril aj náhrobnú dosku, ktorú však ukradli a roztavili. Sochár Olbram Zoubek mal kvôli tomu problémy až do pádu komunistického režimu v roku 1989.

Dosť dobre sa pamätám, ako som raz, po novembri ’89, premýšľal o zmysle svojho života za komunizmu: „Na sebe sme testovali jednu slepú uličku,“ navrával som si. V profesionálnom živote som si ich však otestoval hneď niekoľko. Jednej z nich som venoval dokonca pätnásť najproduktívnejších rokov. Šlo o simulačné prognostické modelovanie sociálnych systémov na počítačoch, ktoré vtedy zaplnili riadny barak. Táto slepá ulička bola fajn.

Móda nikdy nebola moja téma. Približne raz ročne na mňa okolie začne tlačiť, že by som si mal kúpiť niečo na seba. V chvate nakúpim niekoľko vecí, a potom ich nosím dovtedy, kým nie sú samá diera a ja zase nezačnem vyzerať ako vandrák. Proces sa opakuje.