Traja režiséri, Peter Kerekes, Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík nakrútili dokumentárny film o troch mužoch, ktorí na sklonku socializmu bojovali proti režimu bombami a zbraňami. Nazvali ho Zamatoví teroristi.

Keďže som v tejto časti Brooklynu prvýkrát a nechtiac som si vypočul ich rozhovor, s decentným odstupom ich sledujem. Odbočíme (najprv oni a po nich ja) na Gold Street, potom na Sands Street a všetko je jasné. Commodore Barry Park síce ešte nevidíme, ale AfroPunk Festival už počujeme. Nad pokojnými basovými bítmi sa ozývajú chaotické škreky gitarových efektov, z čoho je jasné, že festivalový areál je už otvorený, znie v ňom tanečná hudba, kým na dvoch pódiách zároveň prebiehajú zvukové skúšky kapiel.

Názov kapely je zásadná vec. Preto tie zdanlivo nedôležité názvy ako Načo názov, Ještě sme se nedohodli a podobne. Sú za nimi hodiny dohadov a vyčerpávajúcich úvah, ktoré nikam neviedli. Ja mám rada dadaistické názvy našich domácich kapiel, ktoré hrajú čosi, čo môj kamarát z Ostravy nazýva „bratislavský spodný prúd“. To je špecifický druh hudby neumelých, idealistických kapiel garážového typu, ktoré mali taký pretlak, až vybuchli ako supernova. Väčšina z nich už neexistuje.

Na jednom maldivskom malom ostrove pracoval mladý Bangladéšan. V obchodíku s kokosovými orechmi. Obchodík pozostával z jedného vozíčka, na ktorom boli orechy nahádzané, jednej mačety na ich otváranie a jedného Bangladéšana, ktorý ich otváral. Každý deň som k nemu chodievala vypiť a zjesť orech. Šikovne zasekol mačetu do jeho šťavnatej oranžovej šupy a postupne ho tak šúpal. Prásk. Skalp kokosového orecha konečne odletel, cez dierku prepchal Bangladéšan slamku a podal mi ho.

Je nesporne najznámejším ovocím na celom svete. Práve vďaka nemu vraj nechodíme po svete nahí, ako nás pánboh stvoril, ženy musia rodiť v bolestiach a muži sa zas lopotiť, aby v pote tváre získali plody zeme.

V Číne sú ľudia, ktorí chemicky farbia svojim psíkom srsť. Sú tam kaderníctva, ktoré vám prefarbia labradora na pandu či ši-cu na Hello Kitty. Jeden Angličan prenajal svojmu psíkovi súkromné lietadlo, aby ho odviezlo za ním na Bahamy, lebo psychológ jeho psa povedal, že normálny linkový let by bol pre neho stresujúci. V Amerike sú ľudia, ktorí kupujú svojim psíkom diamantové náhrdelníky a dizajnérske značkové psie handry.

Blížia sa dni plné slnka, možno aj horúčav, keď slnko páli na hlavu tak, že nám môže odpáliť dekel. Vtedy siahame po osviežení v rôznych podobách. Jednou z nich je aj milý, rapavý, no neskutočne voňavý cukrový melón.

Monitorovanie telefonických hovorov a kontrola elektronickej korešpondencie sú brutálne zásahy do súkromia. Z nich by sa tvorcovia americkej ústavy obracali v hroboch a svojich nasledovníkov možno prekliali. To je nadčasová premisa. Dobová – tu a teraz – však hovorí, že hystéria, ktorá sa zdvihla po odhaleniach Edwarda Snowdena, je prepiata aj pokrytecká.

Na tehotenstve je najfascinujúcejšie, že vás úplne presahuje. Vlastne s ním vaša osoba ani nemá veľa spoločného. Na vlastnej koži pozorujete zázrak, ktorý tu vôbec nie je vašou zásluhou. (Ak nerátame akt splodenia – ale aj to je filozoficky vzaté – sporné – jedna zaslúžilá gynekologička mi povedala, že ona si už po celej svojej gynekologickej praxi myslí jedine to, že deti sa samy rozhodnú, kedy prídu.) Vlak evolúcie.

Euroskepsa sa šíri Gallupov inštitút v Európe vykonal prieskum o tom, ako môžu vyzerať voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014, a zistil, že by pri nich mohlo dôjsť k posilneniu strán naladených proti EÚ. Tých 1500 respondentov, ktorí sa na prieskume zúčastnili, pochádzalo z Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Poľska, Dánska a Holandska.