May Qurashi prekročila v univerzitnom areáli na brehu Červeného mora náboženskú a kultúrnu hranicu. Zahrala sa so spolužiakmi na PlayStatione. A držala palce najlepšej kamarátke Sarah Aqeel, ktorá tiež siaha po zakázanom ovocí – učí sa šoférovať.

Štyridsiaty piaty ročník Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary ozdobila hviezda najvyššej svietivosti, britský herec Jude Law, ktorého preslávila vynikajúca dráma Anthonyho Minghellu Talentovaný pán Ripley. Práve po projekcii tohto filmu odovzdal Jiří Bartoška talentovanému hercovi Cenu prezidenta festivalu.

Existujú knihy, ktoré sa stanú bestsellermi a patria k roku, kedy vyšli. O päť či desať rokov si na ne spomenú len pamätníci. Existujú však aj knihy, ktoré budú čítané rovnako vášnivo aj za desať-dvadsať rokov od prvého vydania a v knižniciach sa na ne bude čakať.

Včera som od svojich kamarátov Danušky a Andreja dostala úžasný starý písací stroj. Volá sa Hermes Baby. Je maličký, kufríkový, v krásnom koženom púzdre a funguje. Hneď som na ňom napísala pár riadkov a na moment som sa presunula v čase, niekde do puberty.

Ministerstvo kultúry cúva od dlho budovaného, domáceho projektu záchrany písomného dedičstva a staré knihy zrejme pošle na ošetrenie do zahraničia. Je v tom ešte jeden problém: tender smrdí od hlavy po päty.

O tom, že Švajčiari by sa mali vzdať svojho bankového tajomstva, hovorí Európa aj USA. Tamojší politici a ekonómovia si to však nevedia predstaviť. Bankové dáta nepatria banke, ale občanom, tvrdí politik a biznis konzultant Hans Kaufmann.

Pár dní po tom, čo 17. januára 2000 z Úradu vlády oznámil Mikuláš Dzurinda založenie novej strany, vystúpil na konferencii Transparency International, kde okrem iného povedal aj toto: "Ak nezničíme korupciu, korupcia zničí nás." Presne po desiatich rokoch stačí iba skonštatovať, že proroctvo sa naplnilo.

BRUSEL – Dvadsať rokov po páde Berlínskeho múru a skončení studenej vojny zostávajú kontúry usporiadania sveta nedotvorené. Dva „megatrendy“ sa však zdajú zrejmé: najširšia a najhlbšia vlna globalizácie, akú kedy svet zažil, a vzostup nových svetových hráčov z Ázie aj odinakiaľ. Okrem toho počujeme čoraz hlasnejšie volanie po efektívnejšej globálnej koordinácii pri plnení obrovských úloh našej éry. V čase, keď Lisabonská zmluva vstupuje do platnosti, je Európska únia podľa môjho názoru jedinečne uspôsobená na to, aby na seba vzala zodpovednosť spojenú s vedením.

Už v 70. rokoch bola vo svete panika z prichádzajúcich klimatických zmien. Médiá varovali, že poprední klimatológovia hovoria o „ničivých globálnych klimatických zmenách“. Hovorilo sa dokonca aj o „konsenze“, ku ktorému v tejto veci dospela vedecká komunita. A podľa správy americkej spravodajskej agentúry CIA klimatická veda „vyvíja úspešný model klimatických predpovedí“. Treba povedať, že jej to dosť dlho trvá. Všetka panika spred tridsiatich piatich rokov sa však netýkala hroziaceho globálneho otepľovania, ale globálneho ochladzovania, povedané priamo, prichádzajúcej doby ľadovej.

Poliaci budú prepisovať učebnice, napísal som pred niekoľkými dňami na začiatku svojho článku o generálovi Wojciechovi Jaruzelskom. Ale teraz vlastne neviem, či som to napísal správne. Stretnutie s týmto človekom, ktorý sa nezmazateľne zapísal do dejín nielen Poľska, ale najmenej strednej Európy, bolo jedným z najpôsobivejších okamihov zvláštnej jesene pred piatimi rokmi, keď som sa z Bratislavy po piatich rokoch vracal do Prahy. A bol som chvíľu slovenský a chvíľu český novinár. Bolo pätnásť rokov po novembri 1989 a ja som mal silu a Lidové noviny a Pravda ambíciu urobiť rozhovory s kľúčovými lídrami konca komunizmu po celej tej našej strednej Európe.