Po Odre už plávali námorné jachty, no k Baltskému moru to bolo ešte stále dosť ďaleko. Nejakých deväťdesiat, sto kilometrov borovicovými lesmi plnými piesočných dún a borievčia. Mestečko Löcknitz sa na prvý pohľad nelíšilo od desiatok iných, ktorými sme v minulých dňoch pri ceste z Česka k moru pozdĺž Nisy a Odry prešli. Poloprázdne, trochu ospanlivé s mnohými nápismi Predám na prázdnych domoch z červených tehál. Löcknitz sa však od ostatných mestečiek podobného typu predsa len niečím odlišoval. Tretinu obyvateľov v ňom tvorili Poliaci.

Hymny majú zaujímavý život. Dá sa na nich pekne vidieť, čo dokážu detaily. Texty sú väčšinou tie šťastnejšie, aj keď, aj tu sa vie udiať všeličo. Neviem, čo by Janko Matúška povedal na maličkú zmenu, keď sa v tej našej zmenilo v prvej slohe „sa“ na „ich“. Týmto sa totiž zmysel druhej slohy úplne pootočil. Chceme zastaviť niečo, čo nás má prebrať. Áno, tvrdý spánok je úžasný, sám by som chcel byť často medveďom v zime, ale neviem, neviem, či to tak Janko myslel. S hudbou je to ešte zapeklitejšie.

Ako včely na med sa vo štvrtok zlietli premiéri východoeurópskych krajín vrátane „čínofila“ Roberta Fica do poľskej Varšavy, kde sa na celé tri dni zastavil čínsky predseda vlády Wen Ťia-pao. Tým medom sú čínske investície, ktoré by z pohľadu veľkej časti stredo- a východoeurópskych politikov mohli nahradiť investície zo západnej Európy. Tá sa prinajlepšom nachádza v štádiu ekonomického útlmu, a kým budú vlády bohatých krajín Únie trvať na svojich úsporných rozpočtoch, len tak sa k výraznejšiemu rastu nevrátia.

Keď americkí kritici prirovnali román Roberta Bolana 2 666, ktorý nedávno vyšiel v českom preklade, k Márquézovmu majsterštyku Sto rokov samoty, vôbec nepreháňali.

Prostitútka s troma prsami predáva film. To samo osebe ešte nemusí nič znamenať. Ale ak predáva film, ktorý by mal byť o jednej z najťažších filozofických tém vôbec, o solipsizme, už to čosi znamenať bude. Total Recall, film, ktorý sa od štvrtka premieta v našich kinách, je remakom filmu toho istého názvu, jedného z prvých veľkých hollywoodskych blockbusterov. Hral v ňom Arnold Schwarzeneger a v podstate v ňom išlo o to, že Arnold nevedel rozlíšiť, čo je naozaj a čo akože.

V roku 1972 objavil supratekutosť hélia 3. V roku 1996 dostal za tento objav Nobelovu cenu. Nedávno navštívil Slovensko (cestu zorganizovali AMAVET, ZSE a STU) a pri tejto príležitosti poskytol rozhovor .týždňu. Douglas Osheroff.

Dvadsiateho ôsmeho septembra bol belasý deň oneskoreného leta 1966, „keď sa v sadoch pomýlili jablone a opäť zakvitli a keď sa škorce vracali do búdok” a Bohuš Kováč (1936 – 2006) sa ráno dozvedel, že zomrel André Breton a v takom rozpoležení ďalej písal úvodné poznámky Alchýmie zázračného, monografie o podstate a osudoch surrealizmu.

Keď sa povie Banát, tak si dnes pod tým málokto v strednej Európe dokáže niečo predstaviť. Banát má ešte hmlistejšie obrysy ako sama stredná Európa. Pred tromi stovkami rokov, keď sa podarilo rakúskym vojskám Banát oslobodiť, ako sa tu hovorí „od osmanskej okupácie" bolo to vyľudnené, pusté územie.

Veda nedokáže zaručiť šťastný život, ale vie ho predĺžiť. Už dnes vznikajú metódy, ktoré nám pridajú niekoľko ďalších desaťročí.