Vrátia sa Američania? Radikálni islamisti z organizácie Islamský štát sa stávajú pohromou Iraku. Minulý týždeň dobyli ďalšie tri mestá a vyhnali z nich príslušníkov náboženských menšín. Aj tamojší kresťania dostali na výber – útek alebo konverzia na islam. Rovnako zaobchádzajú islamisti s jezidmi, čo sú príslušníci islamskej sekty, ktorú považujú za „uctievačov diabla“.

Finále majstrovstiev sveta vo futbale sledovali dve miliardy ľudí. Parím medzi nich. Akosi ma to celé strhlo. Najprv ma uchvátil komentátor Marcel Merčiak. Tomu hovorím druhý plán! Oproti nudným Rakušákom, ktorí sucho komentovali každú piatu nahrávku, my sme mohli ulietavať na okrídlených informáciách, ktoré síce často nesúviseli s tým, čo sa odohrávalo na trávniku, ale to vôbec nevadilo, naopak, ten prúd plný športových metafor pána Merčiaka ma ohúril tak, že na ďalší zápas som sa tešila už len kvôli nemu.

Dozrel čas, aby sme preformátovali naše dejiny. Už to nie sú len dejiny národného obrodenia, dejiny Štúra a Hurbana či ich mináčovských interpretácií. Už nie sme národom, ktorý musí dokazovať svoje hranice. Už sa o ne nemusíme báť a vieme ich prekročiť.

Do festivalu Bažant Pohoda zostávajú tri týždne. Počas nich vám prinesieme prudko subjektívne prehľady toho, čo sa nám – Petrovi Bálikovi, Tomášovi Slaninkovi a mne – javí na tohtoročnej Pohode ako najzaujímavejšie.

Časť verejnosti vníma pochod za život kriticky, niekedy až veľmi kriticky. Liberáli nechápu, načo také veľké haló, keď počet interrupcií klesá. Snaha chrániť ľudský život v jeho začiatkoch im pripadá ako morálny fetiš. Veď by bolo absurdné, aby zhluk buniek prevážil utrpenie žien, ktoré si nemôžu dovoliť dokončiť tehotenstvo. Nie preto, že deti nechcú, ale preto, že sa nemôžu o ne postarať: lebo boli znásilnené, lebo živoria na hraniciach chudoby a prežitia, lebo im chýbalo vzdelanie, na ktoré mali právo a otehotneli príliš mladé... Ľavici prekáža Katolícka cirkev.

Prvého októbra oslavoval Yosemitský národný park 123. výročie svojho založenia. Návštevníci sa však doň nedostali. Nepríjemne zaskočení zostali aj turisti vo Washingtone, ktorí sa nedostali do múzeí, spravovaných Smithsoniánskym ústavom či k známym pamätníkom Lincolna, Jeffersona alebo padlých druhej svetovej či Kórejskej vojny. Napokon, podobne sklamaní boli aj tí, ktorí skúšali navštíviť internetové stránky niektorých amerických federálnych úradov.

Stoly trhovníkov sa zaplnili malými zaprášenými bobuľkami, nad ktorými krúžia osy. Lačne si tie strapce berieme domov, aby sme nad nimi krúžili zas my a bojovali o ne s vínnymi muškami. Prišiel sladký čas vinobrania.

Nemecký kancelár Otto von Bismarck mal dosť povahových chýb, no rozhodne medzi ne nepatril nedostatok ambícií. Mnohé z týchto ambícií aj uskutočnil. Zanechal na Nemecku pečať svojej osobnosti, v ktorej sa spájal pozoruhodný rozum s ešte pozoruhodnejším šialenstvom.

„V hudbe nemá zmysel hrať sa na nemennosť hraníc.“ Tento výrok Mariána Vargu sa mi už niekoľko rokov spája s dvojicou festivalov. Jedným z nich je Arcus Temporum v maďarskej Pannonhalme, druhým sú Konvergencie. Arcus Temporum oslávil predposledný augustový víkend už desiate výročie svojho vzniku. O starobylom benediktínskom opátstve, pamiatke UNESCO, som na stránkach .týždňa už niekoľkokrát písal.

Najväčšou legendou tohtoročnej Pohody nebol Nicka Cave, Thom York ani Billy Corgan, ale 73-ročný nigérijský bubeník Tony Allen.