V školskej rubrike .týždňa sa venujeme prevažne základnému a strednému školstvu. Chceme však dať priestor aj závažným témam z oblasti vysokého školstva. Tentoraz prinášame pohľad Petra Gubiša.

DJ Gadjo.cz púšťal hudbu a skvelý akordeonista Mário Bihári hral. O tom ako spolu začali hrávať a akú hudbu, hovorí DJ Gadjo.cz čiže Martin Juráček.

Peter Zajac hovorí o odvahe Margaret Tatcherovej.

Robert Bezák dnes na Ružinovskom cintoríne pochoval Lucku, utýrané dievčatko. Na problémy týraných detí už dlhú dobu upozorňujú Ivan Leitman a Mariana Kováčová. Problém je v systéme ale aj v ľahostajnosti nás všetkých. A ako s tým súvisí Modré z neba?

Štefan Hríb a Juraj Karpiš hovoria nielen o kríze na Cypre, ale aj o tom, čo nás v najbližších mesiacoch a rokoch čaká.

Načo to hovoríš druhýkrát?” - takto sformuloval môj vnuk Miško vo veku necelých troch rokov jednu z jeho zásad racionálnej komunkácie. Napriek tomu budem opakovať, čo už viacerí povedali veľakrát, veď slovenská debata o školstve a vzdelaní často odbieha mimo racionality.

Najprv, aby bolo jasné, o čom nehovorím: nehovorím o nedemokratických režimoch, kde sú ľudia akurát rukojemníkmi moci. Nehovorím ani o zločincoch a zločineckých klanoch, ktoré tak rady využívajú výhody demokracie. A nehovorím ani o korupcii, ktorá sa stala súčasťou našej každodennosti. Napríklad taký remeselník, ktorý mi príde opraviť záchod. Po dobre vykonanej práci si pri káve ponadávame na skorumpovaných politikov, a potom sa ma opýta, či mu zaplatím v hotovosti a bez faktúry, aby som ušetril na DPH. A už v tom ideme obaja.

Rok 2013 v slovenských luhoch a hájoch nepriniesol nič prevratné. Deficit štátneho rozpočtu sa nedarí znižovať, skôr naopak. Śtátny dlh rastie. Vláda zvyšuje dane, keď predtým sľúbila, že ich zvyšovať nebude. Označuje sa to honosne znejúcim pojmom fiškálna konsolidácia. Medzitým sme zaznamenali pokles Slovenska takmer vo všetkých rebríčkoch, ktoré merajú kvalitu podnikateľského prostredia. Slovensko bolo kedysi krajinou, ktorej iní závideli jej reformné úsilie. Rok 2013, ktorý symbolicky poslal do minulosti rovnú daň, definitívne potvrdil, že sme upadli do šedivého podpriemeru.

Patrí to do našej kultúry. Ak niekto urobí ťažké rozhodnutie, kde ide o veľa, o život, musí sa zveriť svojim najbližším. Oznámiť im svoju voľbu. Už nie na diskusiu. Na potvrdenie, uznanie, na modlitbu. Ak niekto, koho máme radi, ide na ďalekú cestu, na dlhý čas, má všetko zbalené, prekontrolované, už len sedíme, mlčíme, čakáme na hodinu H. My, čo sme hodní dôvery, už ťažko hľadáme slová. Pohladíme, objímeme. „Držím ti palce, nech sa ti darí“. Tak „žehnajú“ rodičia svoje malé deti pred odchodom do školy, do sveta, dospelé pred životnou voľbou. „Vždy sme pri tebe stáli, nech to skončí akokoľvek, tu máš svoj domov“.

Poslednú októbrovú nedeľu vytvorili desiatky tisícov Maďarov vyše päťdesiat kilometrov dlhú živú reťaz v strednom Rumunsku.