Nikdy som nemala potrebu združovať sa. V podstate som k tomu vždy mala istý odpor. K akémukoľvek organizovanému združovaniu. Uniformy, odznaky, členské karty a knižky...na čo? Netrvalo dlho, a tak, ako so všetkými pózami a predpojatiami, pánbožko mi zoslal skúšku, aby ma rozosmial a poučil.

Nikdy som nemala potrebu združovať sa. V podstate som k tomu vždy mala istý odpor. K akémukoľvek organizovanému združovaniu. Uniformy, odznaky, členské karty a knižky...na čo? Netrvalo dlho, a tak, ako so všetkými pózami a predpojatiami, pánbožko mi zoslal skúšku, aby ma rozosmial a poučil.

Germanistka a publicistka, vydavateľka a spoluzakladateľka ASPEKT-u Jana Cviková stále nevie, čím by vlastne chcela byť. Nevie oddeliť prácu od zábavy, a veci, ktoré robiť nechce, robí len preto, aby mohla robiť tie, čo ju bavia.

Politický projekt euro má vážne problémy. Zdá sa, že Friedmanova kliatba sa začala napĺňať. Napriek tomu, že Európska únia a Medzinárodný menový fond už na hasenie požiaru európskej dlhovej krízy prisľúbili trištvrte bilióna aj našich eur (11 rokov produkcie Slovenska), úroky na dlhoch problematických krajín sú dokonca vyššie, ako boli pred ohlásením záchranných balíkov.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, často označovaný aj anglickou skratkou ICTY (International Criminal Tribunal for the Former Yugoslavia), vznikol rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN číslo 827, ktorá bola prijatá 25. mája roku 1993. Bolo to dva roky po vypuknutí prvého ozbrojeného konfliktu na Balkáne – prvej vojny zo série tých, ktoré sa začali po rozpade komunistickej juhoslovanskej federácie.

Nie sú problémy s Veľkým bratom dielom toho, že je vlastne blbec? Aby sme si rozumeli, Veľký brat je super, iste, má svoje muchy, ako každý súrodenec, ale tie sa dajú prepáčiť, lebo to s nami myslí dobre. Prečo by inak chcel vedieť, koľko nás vlastne je? Len tak? Bez plánu? Čo by to potom bolo za Veľkého brata?

Je to jedna z najväčších výziev, ktorá pred slovenskou spoločnosťou stojí. Je pre ňu však typické, že sa o nej takmer nediskutuje. Otázka, ako čo najlepšie využiť tých 10-12 rokov, počas ktorých všetci rodičia v krajine povinne zveria svoje deti do rúk učiteľov a škôl, akoby verejnosť, teda rodičov, veľmi nezaujímala. A pritom od odpovede na ňu závisí budúca kvalita života ich dieťaťa, a v širšom kontexte celej spoločnosti. Niektorí rodičia sa snažia vybrať si školu, verejnú, cirkevnú alebo súkromnú. Aj toto hľadanie a sloboda výberu je však obmedzenejšie, ako by sa zdalo. Takmer všetky karty vo vzdelávaní aj dvadsaťjeden rokov po novembri 1989 drží v ruke štát, najmä v tom, akou mierou školám prikazuje, čo všetko a kedy majú učiť. Aj nadšení učitelia či riaditelia škôl, ktorí túžia robiť veci po svojom, narážajú na každom kroku na obmedzenia. A potom je tu, samozrejme, nekonečná a neproduktívna téma nedostatku financií. Hoci je pravdivá (pravdivejšia, než si ľudia z mimoškolského prostredia vedia predstaviť), stáva sa zároveň prekážkou v tvorivom rozmýšľaní, ako zabezpečiť zlepšenie školského systému.

Mám za sebou ďalší ročník festivalu The Great Escape. Koná sa každoročne v anglickom krásnom meste Brighton. TGE vznikol v roku 2006, už teraz si píše, že je „leading event for showcasing new music“. Dá sa s tým súhlasiť, ak to berieme ako súčasť peletónu podobných „leading“ festivalov ako Eurosonic v Holandsku, alebo ďaleko väčší SXSW v americkom Austine.

Zem je obrovský magnet. Ihla kompasu je tiež magnetická, preto jej severný magnetický pól je priťahovaný k južnému magnetickému pólu Zeme a vďaka tomu funguje kompas. Ako však súvisí magnetizmus v ihle kompasu s magnetizmom Zeme?

Nedá sa tvrdiť, že by slovenská hokejová liga bola v európskom, či dokonca svetovom meradle čímsi viac, než priemernou súťažou. Občas si v nej krátko zahrá mladý talent, v poslednom čase sa do nej začínajú vracať matadori z lepšej spoločnosti. Dlhodobo dominovať v akejkoľvek ligovej súťaži však napriek tomu nie je jednoduché.