V poslednom štádiu tehotenstva, keď som prenášala a pre obrovské brucho som nemohla ani spávať, posadla ma zvláštna mánia. Hltala som dokumenty zo zvieracej ríše. Zvlášť tie o levoch, či skôr leviciach. 

poviem to hneď v prvej vete – pointu Tvojej reči po schválení Programového vyhlásenia vlády považujem za nerozumnú a v dôsledkoch aj za podporu toho, čo nechceš.

Punková scéna je tá, čo ma vždy znovu vzkriesi. Je to s ničím neporovnateľný autentický svet. Niežeby na nej nebolo veľa balastu, tak ako všade.

Z času na čas otváram Máraiho denníky. Naslepo. Skoro vždy ma čaká poriadna „šleha“. Napríklad tento zápis z roku 1944: ...

Táto „hra o tróny“ ich všetkých vyčerpala. Tváre majú strhané, za tých pár dní zostarli o dvadsať rokov. Iba Sulík vyzerá akýsi zrelaxovaný. Asi mu padol kameň zo srdca.

Nestačím sa diviť. Do Sulíka si teraz každý rád kopne. Vo výskoku, v piruete. Až neuveriteľne ľahko, ako v zlom kung-fu filme.

Dva silné umelecké zážitky tejto jesene: Jana Beňová a jej posledná kniha Honeymooooooooon. Skutočný masterpiece. 

Neboli sme žiadna disidentská rodina. O disidentoch sa v mojom okolí ani nešepkalo. Zato si pamätám tie otvorené obálky s časopisom Scientific American v našej poštovej schránke.

Škandál. Výstižnejším slovom sa nedá označiť fakt, že Smer na post detského komisára navrhuje Vieru Tomanovú.

Richard Sulík vo svojom videoblogu o migrantoch s nefalšovanou úprimnosťou hodnou zodpovedného školského pokladníka vyčísľuje, ako by sa mala riešiť migračná kríza v EÚ.