Umelci si môžu vydýchnuť. Ich nezávislý vzťah k politikom a svetu ako takému podporí Európska únia v rokoch 2014 – 2020 sumou 1,8 miliardy eur. Oznámila nám to elegantná pani z Európskej komisie na festivale Eurosonic v Groningene. Ospravedlnila sa, že suma je to nedostatočná, kultúra si iste zaslúži viac. Hneď rozdelenie sumy je pekným umeleckým dielom.

Už päť rokov dochádza prestížny švédsky gitarista Ulf Wakenius na Slovensko a s naším AMC Triom hráva ich vlastný repertoár. Prečo? Pesničky prešovských džezmenov sa gitarovému vikingovi s lyrickým cítením nesmierne páčia...

Vladimír Mišík: Stříhali dohola malého chlapečka (Supraphon, 1976)

Naša rodina je neštandardná. Máme päť detí a sme katolíci. Žijeme na vidieku v rodinnom dome s veľkou záhradou.

Keby som ešte niekedy musel utekať z tejto krajiny, to prvé, po čom by som siahol, okrem pasu, zvitku dolárov a možno nejakého rodinného zlata či hrsti diamantov, by bol diplom. Diplom z Karlovej univerzity, ako nám celý môj život vtĺkali do hlavy, najstaršej univerzity na sever od Álp, diplom z jedinej školy, ktorá v Česku a na Slovensku za niečo stojí.

The Killing, seriál z produkcie jedného z najprogresívnejších hráčov na trhu – televízie AMC, je dokonalý príklad toho, ako úspešný televízny seriál vlastne nemusí prinášať nič vyslovene nové a predsa si dokáže diváka omotať okolo prsta. Nie masového diváka, ale diváka elitára, ktorý ešte pred pár rokmi odmietal seriály ako tých netvorivých, nepôvodných proletárov televíznej zábavy. A omotáva si ho nie zdaním originality či umeleckej invenčnosti, ale remeslom na všetkých úrovniach tvorby, od námetu cez scenár a réžiu až k technickej realizácii.

Leszek Możdżer: Piano (ARMS Records 2004)

Placebo vraj mení chémiu ľudského tela. Pilulka z cukru od Pána doktora fakt lieči. Čiže: komplexný systém tela a duše človeka reaguje na ilúziu, a to, v tomto konkrétnom prípade, v dobrom.

Keď som bola pred rokmi na Andamánskych ostrovoch, bola som svedkyňou najväčšej dezorganizácie, akú som si len vtedy, aj po rokoch cestovania po Ázii, vedela predstaviť. Nikto nemal predstavu, kedy pôjdu autobusy, lode, kedy bude elektrina zapnutá, koľko čo stojí, prosto nič. Samé dezinformácie a úsmevy domorodcov nad naším rozčarovaním. Po pár týždňoch som pristúpila na režim: Nasadnem do autobusu, pretože práve ide. Potom sa spýtam, kam ide. Kúpim si ryby, pretože práve sú. Večer asi nebudú.

MC5: Kick Out The Jams (Elektra 1969)