Bola jar roku 1990, keď som sa vybral prvýkrát ako novinár do ukrajinského Ľvova. Počas reportáže o prvých poloslobodných voľbách som objavil dovtedy pre mňa takmer neznámy svet ukrajinských banderovcov, prvý raz som videl žlto-modré vlajky, bol som pritom, keď sa rodil ukrajinský národ. Podobne fascinovaný som o pol roka neskôr pobýval niekoľko dní na Slobodnej ukrajinskej univerzite v Mníchove, ktorá bola až do konca roku 1945 v Prahe. Potom som objavil príbeh ukrajinskej diaspóry v Prahe, ktorá tu prečkala napoly v podzemí, vystrájanie NKVD po máji 1945 a potom aj celý komunizmus. A potom som na Ukrajinu často chodieval. Dokonca aj dve pekné lásky z toho boli.

Hoci tak veľmi vynikal, stihol ho osud zabudnutého, opusteného intelektuála. Ale aspoň niečo dopadlo dobre: keďže pri nočnom svetle svojej fary usilovne písal, jeho myšlienky dnes, po 100 rokoch, aj vďaka internetu trochu ožívajú.

Rok 2011 vojde čochvíľa do dejín. Najdôležitejšie sú stretnutia s ľuďmi. Mal som zaujímavý rok. Okolo mňa sa mihli napríklad Ota Nenbaum (áno, o ňom je tá pesnička, ktorú tak radi spievame okolo Vianoc), Jan Atϋrlich, Dan Keschön, Jens Ehádej (áno, práve jeho ospevuje Helenka Vondráčková), Dieter Moflasche (jeho prítomnosť vždy zahreje),

Kúzlo bizarného v krištáľovej podobe: Posledný minister obrany na Slovensku, ktorý dokončil celé funkčné obdobie, sa volal Ján Sitek.

Postupně, jak se před námi rozvíjí drama dluhové nákazy a zkázy, je na celé záležitosti nejpodivnější záhadný mentální svět europolitiků a jejich eurokratů.

Minulý rok agentúra Bloomberg spravila prieskum medzi americkými voličmi o americkej ekonomike. Dve tretiny ľudí povedalo, že dane v Amerike sa zvyšujú, ekonomika padá a finančná injekcia bankám bude znamenať pre štát obrovskú stratu miliárd dolárov.

Psychológ Daniel Kahneman dostal v roku 2002 Nobelovu cenu za ekonómiu ako jediný neekonóm. V svojej novej knihe Rozmýšľajúc – rýchlo a pomaly sa zaoberá spôsobmi, ako sa ľudia pozerajú na svet.

Dnešná doba je často pesimistická, slovíčko kríza sa naplno udomácnilo. Nepomáha ani mrazivé počasie. Málokto si všimol, že minulý rok sa vytvorilo 40-tisíc nových pracovných miest na Slovensku v čase, keď vláda zároveň dosiahla druhé najväčšie šetrenie v histórii. Krátkodobý efekt šetrenia je nepríjemný, pretože brzdí rast a zhoršuje situáciu.

Necelý týždeň pred slovenskými parlamentnými voľbami budú iné ostro sledované voľby – hoci ich výsledok je ešte predvídateľnejší ako ten slovenský. Zaváži veľkosť krajiny: 4. marca budú Rusi voliť prezidenta. Otázkou nie je, či Vladimír Putin zvíťazí, ale či Vladimír Putin zvíťazí už v prvom kole. Donedávna by takáto otázka bola zbytočná, Putin je najpopulárnejší politik Ruska. Od vlaňajšej Arabskej jari však o svojej „jari“ hovorí veľa krajín. Vlna demonštrácií v hlavnom meste inšpirovala niektorých hovoriť aj o Moskovskej jari.

V roku 1967 som prišiel na študijný pobyt do Tübingenu. Dvadsaťdva rokov od konca druhej svetovej vojny, sedemnásť rokov od vzniku Spolkovej republiky Nemecko. Rok pred Pražskou jarou v Československu a Parížskym májom. Zažil som v Tübingene Kafkovho spolupútnika Maxa Broda, filozofa nádeje Ernsta Blocha, rekonštrukciu mestského historického jadra. Bol to čas študentského protestu proti skostnatenému školstvu, starým nacistom, korupcii. Ponúkali sa rozličné riešenia od Maových červených knižiek až po teroristické červené brigády a vraždenie. U nás sovietske tanky.