O

Dvanásť rokov po skončení vojny v Bosne a Hercegovine táto krajina znova znepokojuje svet –

Súdny proces zrejme s najmasovejším sériovým vrahom v

To, či možno ukrajinský hladomor v roku 1933 označiť za genocídu, záleží len od toho, aký výklad slova genocída si osvojíme.

Tým, čo ruský prezident oznámil na zjazde najsilnejšej politickej strany, iba potvrdil smutnú, hoci často zabúdanú skutočnosť: najväčšia krajina sveta nie je ani 15 rokov po páde komunizmu demokraciou. A ani sa o to neusiluje.

Minulý týždeň začala v Barme tiecť krv, a tak si správy z juhovýchodnej Ázie našli cestu na titulné strany novín dokonca aj v strednej Európe. Svet však sleduje dianie v Barme už dávno, a má na to dobré dôvody.

V čase, keď sa koná jeden z kľúčových samitov Aliancie v mimoriadne zložitej globálnej bezpečnostnej situácii, je užitočné vrátiť sa k tomu, ako Slovensko do NATO vstupovalo. Bola to zložitá cesta s mnohými zákrutami.

Slobodný svet čelí mnohým výzvam. Severoatlantická aliancia garantuje jeho bezpečnosť stoja pred dôležitými rozhodnutiami. Aká je budúcnosť demokratického Západu?

V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Na námestiach sme si vybojovali slobodu, časti ktorej sa dnes dobrovoľne vzdávame, pretože koketujeme s neslobodnými režimami. Za 35 rokov sme mnohé boje vyhrali a mnohé aj prehrali.

Ako postupne odchádzajú naši kamaráti z Občianskeho fóra, vyjavujú sa mi v pamäti o to väčšmi moji českí kamaráti – literárni vedci. Menovite Vladimír Macura a Daniela Hodrová.