Brno videlo pápeža, my sme ho videli v Brne. Kto očakával emocionálne vypätú atmosféru, akú vedel vyvolať Benediktov predchodca Ján Pavol II., nedočkal sa. Tento pápež je jednoducho iný.

Rozhovor s krajským predsedom Mostu-Híd v Žiline Jánom Maroszom o zakladaní novej strany.

Rusko na plnej čiare vyhralo, Gruzínsko dostalo príučku. Tak mnohí vidia rok po vojne situáciu pod Kaukazom. Skutočne je to tak? Ako žijú obyvatelia krajiny považovanej dnes za najvýznamnejšiu figúrku geopolitických šachov medzi Ruskom a Západom?

Bol to taký nevinnný e-mail. Okrem iného v ňom stálo, že na výstup na najvyšší vrch Vorarlberska sú potrebné trekingové topánky a skúsenosti s pešou turistikou. Varovne znela len pripomienka, že cesta sa neodporúča ľuďom, čo trpia závratmi.

Keď som v horúce piatkové popoludnie míňal v Komárne sochu jazdca, okolo ktorej už postávala skupinka policajtov, vôbec som netušil, v akom protiklade budú tento rok moje zážitky z festivalu Arcus temporum v maďarskej Pannonhalme s absurdnou spoločenskou realitou.

Ak by som chcel rozprávať o islamizácii Bruselu, mohol by som uviesť štatistiky. Viac než štvrtina Bruselčanov je moslimov, viac než polovica novorodencov sa narodí v moslimských rodinách, najobľúbenejšie meno je od roku 2001 Mohamed. Mohol by som však rozprávať aj o Hamedovi. Hamed bol hiphopový tanečník. Dnes už netancuje.

Cestou z hodiny španielčiny preberám so svojím učiteľom Sergiom rozdiely medzi Európanmi a Argentíncami. „Vieš, že som tu nikdy nevidel skupinky skinheadov, čo by vyvolávali rasistické heslá?“ podotýkam.

Naozaj neviem, ako by sa mal zabezpečiť mier na celom svete. A pritom by to bolo také pekné, keby sa nestrieľalo. Všade by zavládla idyla a porozumenie podfarbované primeranou hudbou.

„Kedz ši ňebul v Harhove, bul ši v rici,“ stálo napísané na hrdom červenom transparente pri vstupe do obce. Či to platí všeobecne, nevieme posúdiť. V stredu 29. júla to veru ďaleko od pravdy nebolo. V Spišskom Hrhove sa totiž konalo finále Rómskej superstár.

Keď mi je ťažko, idem do osady. Sadnem do auta, podradím a vyženiem ho do kopca po čisto novej asfaltke, ktorá zrazu prejde v takmer offroadovú cestu. Miniem rozpadnutú hrdzavú autobusovú zástavku, o akej sa vám ani nesnívalo, a už zbadám, ako v diaľke horia ohne. V osadách je opačný zvyk – ak prichádza auto, nikto neuteká z cesty dolu, naopak, všetci sa na ňu zhromaždia.