Nemám dnes chuť písať o klamstvách Roberta Fica a spol. Už mi to lezie krkom a zdá sa mi, že tomu nie je dobré venovať všetku pozornosť. Zameriam sa na niečo aspoň trochu užitočné, spoločensky podstatné a právne – hoci i to s tými klamstvami a polopravdami súvisí. Na zmenu právnej úpravy týkajúcu sa krádeží.

S rokom 2023 som sa tu v .týždni rozlúčila so želaním, aby sme nestrácali nádej, aby sme sa nevzdávali a aby sme v tom nikdy nezostali sami, ale bolo nás čo najviac. Zdá sa, že to vyšlo.

V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť za moje dve tohtoročné absencie. Využila som ich na cestovanie po Európskej únii, ktorej sme ešte stále členmi.

„Mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem,“ povedala svojho času bývalá prezidentka. Čím ďalej, tým viac tento pocit zdieľam. A to aj v rámci slovenského právneho poriadku.

Občas mám pocit, že slovenská spoločnosť hromadne trpí poruchami pozornosti.

Kým poniektorí ešte stále riešili hymnu, extrémistu, antisemitu a rasistu, ktorému sa ešte chvíľu nemá takto hovoriť, aj to len v jednom médiu, a šašo s jeho cirkusom opäť predvádzali svoje cirkusové čísla, diali sa v parlamente dôležité veci. Skolabuje vláda?

Vitajte v dobe postfaktickej! V dobe, keď slovenský vysoký štátny úradník a politik spochybňuje už aj to, že Zem je guľatá.

Svoj komentár vždy píšem na poslednú možnú chvíľu – v stredu poobede. Niežeby nebolo dovtedy o čom, ale nikdy neviem, čo sa ešte zomelie a chcem ho mať čo najaktuálnejší. To, že bude tou najaktuálnejšou informáciou postrelenie predsedu vlády, som si nikdy nepomyslela.

Dnes si rozoberieme tri právne kauzy minulého týždňa – kauzu Mariána Magáta, podanie na Ústavný súd ohľadom konsolidačného balíka a zmier ministerstva vnútra s Andrejom Babišom.

Vláda nečakane schválila návrh zákona o odškodňovaní osôb za pokuty za nedodržanie protipandemických opatrení a za stravné v štátnej karanténe. Nič podobné som v živote nevidela.