Japonsko rok po

.časopis 17.03.2012

Britský fotograf Chris Steele-Perkins navštívil Japonsko po cunami trikrát, prvý raz krátko po 11. marci. Kesennuma a Kamaiši – to sú rybárske mestá v najviac postihnutých prefektúrach, kde ako „pouličný chodec“ detailne prešiel hlavnú ulicu. A fotografoval po každých päťdesiatich krokoch presne tú istú časť s odstupom siedmich mesiacov. Výsledok? Mrazivý. Nánosy trosiek a áut z marca sú v októbri úplne preč, ulice sú pol roka po najväčšej prírodnej katastrofe na svete v roku 2011 až sterilne čisté.

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 20.11.2011

Emil, stále je nejaké výročie, podobne ako za komunistov, raz bol Deň znárodnenia, to bolo presne 28.októbra, keď bolo výročie vzniku ČSR, inokedy sa zase oslavoval víťazný február, len sa to vtedy muselo písať veľkými písmenami, teraz sa už nemusí, lebo zase až taký víťazný nebol, potom sa oslavovalo povstanie, tiež niekedy s veľkým niekedy s malým „p“, raz sa oslavovalo viac, raz menej, ale stále to bola komunistická záležitosť, iných k tomu nepustili,

Postrehy z okrskov

.milan Velecký .časopis 17.03.2012

Prežil som 22-hodinový maratón v jednej z okrskových volebných komisií. Po prvý raz – a bolo to sklamanie. Školenie o volebnom zákone, o priebehu volieb či o sčítavaní hlasov totiž absolvovali len jej predseda a podpredseda – teda len dvaja členovia z 13. Hlasy vo volebnú noc však spočítavali všetci. Ostal som v šoku, keď jedna z členiek komisie chcela za neplatné považovať aj tie hlasovacie lístky, na ktorých boli zakrúžkovaní viac ako štyria kandidáti.

Dvanásty raz

.zuzana Mojžišová .časopis .film 28.11.2011

V dňoch 29. novembra až 4. decembra sa bude v Bratislave konať 12. ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Vznikol v roku 1999 v Česku, dnes sa pod touto značkou premietajú filmy napríklad aj v Sofii, Nairobi, Budapešti, Berlíne, Varšave, Bukurešti.

Sme kočovníci

.elena Poleková .časopis .týždeň vo svete 09.10.2011

„Nikdy som nechodila do školy, neviem čítať ani písať. Ani môj muž, ani moje sestry nevedia. Netreba nám to. A nikdy som ani nepracovala, lebo u nás pracujú len muži,“ hovorí Pauline, 21-ročná Francúzka, kočovníčka, dvojnásobná matka.

Strašenie Procházkom

.lukáš Krivošík .časopis 10.07.2011

Keď bola niekedy pred rokom a pol slovenská politická scéna prvý raz konfrontovaná s otázkou, aký postoj zaujať voči Grécku, jeden ľavicový intelektuál o tom napísal patetický článok. Neargumentoval ekonomicky, právne či politicky, ale cez fiktívne dejinné záväzky. Vraj dnes Grékom musíme pomôcť, lebo niekedy pred 2 400 rokmi položili základy európskej civilizácie, zahnali Peržanov a okrem toho sme ich už raz zradili – v roku 1204, keď križiaci vyplienili Konštantínopol. Chýbala už len vsuvka o Cyrilovi a Metodovi (tiež prišli z Grécka)...

Voliči proti sociálnemu štátu

.michael J. Boskin .časopis .týždeň v ekonomike 04.06.2011

Kanadský premiér Stephen Harper získal prvý raz od nástupu do úradu jasnú väčšinu kresiel v parlamente. Pokračuje tak v pozoruhodnej sérii volebných víťazstiev, ktoré podnecuje túžba voličov po prerušení alebo úplnom zvrátení rastu sociálneho štátu.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 15.05.2011

U nás sa na to používa slovo knihomoľ, Angličania im vravia „bookworm” čiže knižný červík. Červík mi príde výstižnejší ako moľa. Každopádne, patrila som ako tínedžerka medzi nich. V období, keď každý normálny človek už dočítal rozprávky, ale ešte nezvládal seriózne knihy, a čítal len časáky, komiksy a esemesky, v tom období som čítala všetko. Všetko, čo sme mali v našej detskej knižnici, kam som chodila dvakrát do týždňa a brala som si vždy po tri, štyri knihy.

Nepatrím nikomu a patrím každému

.juraj Mojžiš .sabina Jankovičová .časopis .umenie 01.05.2011

Tento text vznikol z e-mailovej korešpondencie autorov. Názov nášmu „listovaniu“ poskytlo tvrdenie z „nekonečnej hádky“ Jakuba Fatalistu a jeho Pána, ktorú roku 1773 napísal francúzsky encyklopedista Denis Diderot. „Pri tej hádke“, napísal, „povedalo sa niekoľko právd a veľa lží“. Ale to bolo naozaj dávno.

Mária Gulovichová

.časopis .téma 19.12.2010

Príbeh slovenskej vidieckej učiteľky, ktorá na konci druhej svetovej vojny ukrývala Židov a neskôr pomáhala ako špiónka anglo-americkej spravodajskej misii na úteku pred Nemcami, je u nás len málo známy. Pritom USA si ju uctili medailou bronzovej hviezdy a obdivovali ju aj čelní muži americkej špionáže.